Epigramy (výber)
Otázka ma trápi stále:
kto nazval psov na sídlisku
nemé tváre?
Naša nežná modré z neba
sľubovala na večeru.
Teraz máme ozónovú dieru.
Človek žasne:
klamár ako cudzie
hodnotí aj reči vlastné.
Žiaci cvičia strečing,
učitelia stresing.
Kolegovia moji zlatí,
vláda sa už prebudila!
Zaspali však naše platy.
Líšky v mene doby
srsť vymeniť môžu.
Nemôžu však zhodiť
svoju vlastnú kožu.
Vtedy ľudstvo zaniká,
keď v orchestri koncertuje
žaba miesto slávika.
Treba zaťať do živého!
Ľudia, kde ste?
Tu stojíme.
Zatíname päste.
Učiteľom
– to sa všeobecne vie –
aj zlatá žila z plechu
zhrdzavie.
V histórii býva
stará pravda skrytá:
Dejinami hýbu
boje o korytá.
Holú pravdu nezbadáš,
výnimkou je nudapláž.
Zvedavý je, až sa hniezdi:
Čo uvidí ateista, keď sa buchne?
Všetkých svätých a či hviezdy?
V podvodnej škole
je to tak:
jednotky sú za mlčanie,
šprint vyhráva rak.
Prezradím vám,
veď sme svoji:
Hlupák si vás vtedy váži,
keď sa vás sám bojí.
