Epigramy

Epigramy (výber)

Otázka ma trápi stále:
kto nazval psov na sídlisku
nemé tváre?

Naša nežná modré z neba
sľubovala na večeru.
Teraz máme ozónovú dieru.

Človek žasne:
klamár ako cudzie
hodnotí aj reči vlastné.

Žiaci cvičia strečing,
učitelia stresing.

Kolegovia moji zlatí,
vláda sa už prebudila!
Zaspali však naše platy.

Líšky v mene doby
srsť vymeniť môžu.
Nemôžu však zhodiť
svoju vlastnú kožu.

Vtedy ľudstvo zaniká,
keď v orchestri koncertuje
žaba miesto slávika.

 

Treba zaťať do živého!
Ľudia, kde ste?
Tu stojíme.
Zatíname päste.

Učiteľom
– to sa všeobecne vie –
aj zlatá žila z plechu
zhrdzavie.

V histórii býva
stará pravda skrytá:
Dejinami hýbu
boje o korytá.

Holú pravdu nezbadáš,
výnimkou je nudapláž.

Zvedavý je, až sa hniezdi:
Čo uvidí ateista, keď sa buchne?
Všetkých svätých a či hviezdy?

V podvodnej škole
je to tak:
jednotky sú za mlčanie,
šprint vyhráva rak.

Prezradím vám,
veď sme svoji:
Hlupák si vás vtedy váži,
keď sa vás sám bojí.

 

FacebookmailFacebookmail