Budem sa dívať všetkým do očí – rozhlasová hra pre mládež.
Rádio Devín, 5. 11. 2016
(Adela Mitrová: Štandardne na dobrej úrovni, BIBIANA, XXV, 1, 2018, s. 53-54)
https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1365/552462
BUDEM SA DÍVAŤ VŠETKÝM DO OČÍ
(voľná dramatizácia na motívy poviedok Marty Hlušíkovej)
(úryvok)
Osoby
MAŤO 11-12 piatak
DEDKO 65 bývalý učiteľ
MAMA 40
OTEC 40 ekonóm
EVA 15 deviatačka
ŠIMON 20 vysokoškolák
STANKA 15 deviatačka
VIERKA 11-12
SESTRIČKA
1.
ZVUK (ruch ulice)
MAŤO (vnútorný monológ)
Ulievať sa z huslí vôbec nie je také zlé. Len aby sa Pazúrik náhodou nestretol s našimi. A keby aj. Nech sa spýtajú dedka. Aj on povedal, že mám na husle krátke prsty.
OTEC Maťo! Ty tu čo robíš? Nemáš byť na hodine?
MAŤO Ahoj, oci… Pazúrik dnes neprišiel, tak nás pustili domov. Idem k dedkovi.
OTEC Aha… Tak ho pozdrav.
MAŤO Oci? Nemám na zmrzku. Neprispeješ?
OTEC Že si to ty… Prepáč, viac pri sebe nemám.
MAŤO Päťdesiat centov?
OTEC Viac nemám! Som ti povedal. A pozdrav dedka. Že v nedeľu ho čakáme na
obed.
MAŤO Jasné!
MAŤO (vnútorný monológ)
Teda to je sila! Päťdesiat centov… Toto ja radšej nikomu ani nepoviem.
ZVUK (ruch ulice)
2.
MAŤO Chápeš, dedko? Dal mi päťdesiat centov!
DEDKO Počkaj, môj. Päťdesiat centov… veď to je päťnásť korún! To by malo stačiť
aspoň na trojitú…
MAŤO Dedko, prosím ťa, zobuď sa! Už nerátame na koruny, ale na euráče!
DEDKO Chlapče, ja už budem rátať celý život na koruny. Kedysi som mal veľkú
zmrzlinu za sedemdesiat halierov!
MAŤO Dedkóóó…
DEDKO No dobre, dobre. Mimochodom, nemal si byť v hudobnej?
MAŤO Mal som. Ale ja sa na husle nehodím!
DEDKO V tomto výnimočne s tebou súhlasím. Máš…
MAŤO …krátke prsty! Už minule si hovoril.
DEDKO Tie krátke prsty máš po mne. Si celý ja. Mal by si sa naučiť na ústnej harmonike. Tam prsty nepotrebuješ. Sleduj, chlapče, sleduj. Počkaj, kde ju mám… Aha, tu je!
ZVUK (dedko hrá na ústnej harmonike; melódia z filmu Na pravé poludnie)
DEDKO To je z filmu Na pravé poludnie. O ľudskej zbabelosti a láske. Ak chceš,
naučím ťa.
MAŤO Inokedy, dedko. Ozaj, otec povedal, aby si v nedeľu prišiel na obed.
DEDKO Ak dožijem, synak, ak dožijem.
MAŤO A prečo by si nedožil?
DEDKO Vieš ty, čo sa môže stať? Nevieš! Ani to nevieš, čo bude o hodinu. A vaši
ako?
MAŤO Neviem… Je to teraz u nás akési čudné.
DEDKO To ako myslíš?
MAŤO Otec je stále zamračený, mama minule čosi splietala do telefónu, že…
DEDKO Čo?
MAŤO Že otec má asi nejakú inú…
DEDKO Čo inú?
MAŤO No čo! Čo! Ženu predsa!
DEDKO Cha! Si sa zbláznil! Môj Peter? Keby si mi povedal, že nastúpi zajtra ako
dirigent orchestra alebo bude na námestí tancovať kankán, to ti skôr
uverím, ako to, že má nejakú inú ženu. Vieš, aký je to tĺk, pokiaľ ide o ženy?
Veď tvoja mama ho musela doslova uhnať, aby ho ulovila! A to sme jej
pomáhali obaja aj s mojou Anežkou… Nie, nie! Ja si svojho syna poznám!
MAŤO Ja neviem, dedko, ale naši sa skoro vôbec nerozprávajú. Otec ráno vstane,
bez slova sa naje, vypadne z domu a príde až popoludní alebo ešte neskôr.
Nikdy nepovie, čo bolo v robote, iba ticho zalezie do svojej izby a sedí až do
noci pri počítači. Aj dnes! Čo robil na tom námestí, keď mal byť v kancelárii?
Vlastne sme boli obaja niekde inde, ako sme mali byť. Pričom on ma
normálne začal vypočúvať, prečo nie som v hudobnej. Ale ak by som sa ho
spýtal ja, či nemá byť náhodou v práci, vieš si predstaviť ten cirkus?
DEDKO Ty sa ho na také veci nemáš čo vypytovať, Maťo. On ťa živí, má sa právo
pýtať. S tou hudobnou to vyriešime, aby si vašim nemusel klamať. Pazúrik
je môj bývalý žiak, zájdem za ním a pozhovárame sa. Vieš, ak ty raz budeš
živiteľom rodiny, tak aj ty sa potom budeš môcť pýtať svojich detí na rôzne
veci. Život je už taký. No, choď, môj, povedz vašim, že v nedeľu prídem.
A dovtedy sa ešte zastav.
MAŤO Dobre, poviem im. Maj sa, dedko!
DEDKO Aj ty sa drž, Maťko.
MAŤO (vnútorný monológ podfarbený ruchom ulice)
„Ak ty raz budeš živiteľom rodiny, tak aj ty sa potom budeš môcť pýtaťsvojich detí na rôzne veci!“ Aký je z dedka zrazu filozof! A to som sa tešil, že sa dnes znovu budem zabávať na dedkových slávnych troch vetách. Má ich napísané na lístku v kredenci pod hrnčekom, ktorý patril babke. On ich nazval bodmi. „Bod prvý: Pochovajte ma v starom svadobnom obleku! Už mi je malý, sako vzadu rozstrihnite! Aj tak to nebude nikto vidieť.“ Bod druhý: „Pochovajte ma tak, že rakvu spustíte kolmo, aby sa ušetrilo miesto. Ale moja hlava nesmie byť pri babkiných nohách, lebo to by som vám neodpustil!“ Bod tretí: „Tvár budem mať otočenú tak, aby som dovidel na svoj dom a bráničku.“ Keby som niekomu rozprával, aký odkaz nám dedko necháva v starom kredenci, bude si myslieť, že sme švihnutá rodina. Dedko je srandista, aj preto ho mám rád. No dnes ma zarazil tými svojimi ponaučeniami. Niečo sa mi na tom nezdá. Žeby niečo o otcovi vedel?
ZVUK (ráno v kuchyni, sipí kávovar, zvuk mikrovlnky, štrngot tanierov a pod.)
MAMA Už si dojedol?
MAŤO Mhm…
MAMA Vraj si bol včera u dedka. Ocko vravel, že vám odpadla hudobná.
MAŤO Mhm… Dedko v nedeľu príde. Povedal.
ZVUK (Ahojte! a buchnutie vonkajších dverí)
MAŤO To odišiel ocko?
MAMA Asi áno.
MAŤO A to sa ani nerozlúči?
MAMA Tuším povedal, že ahojte…
MAŤO Predtým vždy prišiel a bozkal ťa.
MAMA Ja ti neviem, Maťo. Odrazu je to úplne niekto iný. Ako keby ho vymenili.
Nechápem to.
MAŤO Tak prečo sa s ním neporozprávaš?
MAMA Aj som skúšala, ale vraví, že je všetko v poriadku. A možno má iba starosti
v práci a je z toho nervózny. Ty sa netráp, Maťko. My dospelí sme niekedy
takí čudní…
MAŤO Eva už odišla?
MAMA Išla skôr, majú písomku z matiky.
MAŤO Fakt, v utorok majú prvú hodinu matiku. Ozaj, mami!
MAMA Áno?
MAŤO Šimon vymyslel, že pôjdeme ako Červené nosy do nemocnice. Zahráme
deťom nejaké divadielko a prinesieme im sladkosti a hračky.
MAMA No a?
MAŤO Ja to asi nedokážem…
MAMA Nevymýšľaj. Urobíte kus dobrej roboty.
MAŤO Keď už len zacítim ten doktorský smrad, tak hodím tyčku!
MAMA Maťo!
MAŤO Už si zabudla, ako ma pri očkovaní naháňala doktorka so sestričkou a ty si
iba vykrikovala: Martinko! Martinko!
MAMA Ani nespomínaj! Doktorku si nakoniec pohrýzol do prsta.
MAŤO To som naozaj urobil?
MAMA A čo sa už nepamätáš?
MAŤO Na toto nie. Iba na to, ako ma naháňali po ordinácii a potom po chodbe.
MAMA Veď teraz nebudeš v nemocnici ako pacient.
MAŤO Už len ten smrad!
MAMA Tie decká sú tam celé týždne a niektoré aj mesiace. A ty tam máš ísť na
hodinu… Maťo, veď sa uvedom!
MAŤO Asi máš pravdu.
ZVUK HUDOBNÝ PREDEL
4.
EVA Nechcem byť ako vred na zadku, braček, ale dnes si nebol v škole.
MAŤO Bol…
EVA Netáraj, nebol si. Skočila som k vám do triedy, no nikto ťa dnes nevidel. Tak
ako?
MAŤO No… keď som ráno išiel do školy, zrazu som na námestí videl ocka.
EVA A čo má akože byť?
MAŤO Rozprával sa s nejakou ženou.
EVA No bože! Tak asi pracovné stretnutie, nie?
MAŤO Si taká blbá, alebo sa iba robíš? Nevidíš, že tu čosi nesedí?
EVA A… čo si urobil?
MAŤO Sledoval som ich.
EVA Sledoval?
MAŤO Čo si ozvena? Sledoval. Išli normálne do kaviarne. Hliadkoval som vonku.
Popíjali kávu a kvákali asi hodinu.
EVA A potom?
MAŤO Rozlúčili sa a ocko sa prechádzal po námestí, ako keby na niekoho čakal.
EVA Ale ako sa rozlúčili? Aj sa bozkali?
MAŤO To som nevidel, lebo práve vyšlo z ulice smietiarske auto a nedalo sa nič vidieť.
EVA Takže si ho špehoval ďalej.
MAŤO Neviem, čo to malo znamenať, ale nešiel do práce. Zakotvil na dve hodky
v knižnici.
EVA V knižnici?
MAŤO V čitárni. Skrýval som sa medzi regálmi vzadu a robil som sa, že študujem
nejaké materiály.
EVA A on robil čo?
MAŤO Čítal noviny.
EVA To má byť vtip?
MAŤO Nie. Normálne si čítal a niečo si zapisoval.
EVA No a potom?
MAŤO Potom šiel do cukrárne znova s tou istou ženou, s ktorou bol ráno v kaviarni.
Zasa si dali kávu. Potom som odišiel, lebo som musel ísť na nácvik nosov.
EVA Čoho?
MAŤO Ale, Červené nosy. Pôjdeme v sobotu do nemocnice na detskú onkológiu. Už
teraz mi je z toho na figu.
EVA Ja by som to asi nezvládla.
MAŤO Ako to myslíš?
EVA No asi by som sa rozrevala. Vieš si predstaviť, že tie decká bojujú o život?
Veď to je ako keby som sa im išla posmievať, že aha, ja žijem.
MAŤO Počkaj, to nie je tak… Šimon povedal, že ideme tam tie decká trochu zabaviť
a rozosmiať.
EVA Zrazu aký uvedomelý!
MAŤO (vnútorný monológ)
„Zrazu ak uvedomelý!“ Veď aj ja mám strach… Neviem, či sa dokážem na tie decká pozrieť, či sa dokážem usmievať. Niekedy si predstavujem, že by sa také niečo stalo mne. Ako by som sa tváril, keby mi zliezli vlasy? Stále s čiapkou na hlave? No tak by mi zliezli! Aj tak je najdôležitejšie to, či človek prežije… Musel by som sa vzdať aj svojho futbalu… A potom by prišiel ten hnusný deň a zrazu by ma nebolo… Dočerta, možno by som mal niekedy napísať na papieriky nejaké slávne vety alebo čo. Aby sa na mňa nezabudlo. Niečo veľmi dôležité a nesmrteľné. Možno nakoniec skončím ako dedko s tými jeho tromi bodmi. Dedko je vlastne frajer…
EVA Počuješ ma, magor?
MAŤO Len sa nezblázni!
EVA Ty si… čo myslíš o ockovi?
MAŤO Neviem. Vôbec si nedokážem predstaviť, že by už našu mamu nemal rád.
Dedko povedal, že on si svojho syna pozná. Že skôr si ho vie predstaviť, ako
tancuje na námestí kankán.
EVA A ty si dnes hovoril s dedkom? Kedy?
MAŤO Nie, dnes nie. Bol som u neho včera.
EVA A nemal si husle?
MAŤO Nemal. Pazúrik neprišiel.
EVA Ale čo! Ja som ho v hudobke videla. Mala som totiž klavír, braček môj
prešibaný!
MAŤO No… tak som tam nebol! No a čo? Už dva týždne tam nechodím… Aj dedko
povedal, že mám krátke prsty na husle a že ma naučí na ústnej harmonike.
A že sa bude s Pazúrikom rozprávať, lebo Pazúrik je jeho bývalý žiak. No
a trochu sme sa pritom rozprávali aj o ockovi. A vtedy to povedal s tým
kankánom.
EVA Čo sa vzrušuješ, krpec? Ja to našim pod nos pchať nebudem! Nechám to na
dedka. Hovoríš, že ockovi verí… Dedko je síce švihnutý, ale na takéto veci
má nos. Tiež sa mi to s ockom nezdá…
MAŤO Akože čo?
EVA No že by podvádzal mamu!
MAŤO Minule som počul, ako do telefónu plakala… Hovorila s nejakou kamoškou
a spomínala, že ocko má asi nejakú babu…
EVA To je blbosť! Nikdy sa s ockom nehádajú. Naši sú frajeri. Keď idú po ulici,
vyzerajú ako z nejakého filmu. Naša mama je kosť a ocko tiež nie je na
zahodenie.
MAŤO A vieš mi vysvetliť, prečo sa ocko s nikým z nás nerozpráva?
EVA Neviem, krpec. Radšej spime.
MAŤO A nevolaj ma krpec, ty buchta!
EVA Sklapni!
MAŤO Rozkaz!
ZVUK HUDOBNÝ PREDEL
