Rozhlasová hra

Budem sa dívať všetkým do očí – rozhlasová hra pre mládež.

Rádio Devín, 5. 11. 2016

 

 

 

 

 

 

 

 

(Adela Mitrová: Štandardne na dobrej úrovni, BIBIANA, XXV, 1, 2018, s. 53-54)

 

https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1365/552462

 

BUDEM SA DÍVAŤ VŠETKÝM DO OČÍ

(voľná dramatizácia na motívy poviedok Marty Hlušíkovej)

(úryvok)

Osoby

MAŤO                         11-12 piatak

DEDKO                       65  bývalý učiteľ

MAMA                        40

OTEC                           40 ekonóm

EVA                             15 deviatačka

ŠIMON                        20 vysokoškolák

STANKA                       15 deviatačka

VIERKA                        11-12

SESTRIČKA

 

1.

ZVUK               (ruch ulice)

MAŤO             (vnútorný monológ)

Ulievať sa z huslí vôbec nie je také zlé. Len aby sa Pazúrik                            náhodou nestretol s našimi. A keby aj. Nech sa spýtajú dedka. Aj on povedal, že mám na husle krátke prsty.

OTEC               Maťo! Ty tu čo robíš? Nemáš byť na hodine?

MAŤO             Ahoj, oci… Pazúrik dnes neprišiel, tak nás pustili domov. Idem k dedkovi.

OTEC               Aha… Tak ho pozdrav.

MAŤO             Oci? Nemám na zmrzku. Neprispeješ?

OTEC               Že si to ty… Prepáč, viac pri sebe nemám.

MAŤO             Päťdesiat centov?

OTEC               Viac nemám! Som ti povedal. A pozdrav dedka. Že v nedeľu ho čakáme na

obed.

MAŤO             Jasné!

MAŤO             (vnútorný monológ)

Teda to je sila! Päťdesiat centov… Toto ja radšej nikomu ani nepoviem.

ZVUK               (ruch ulice)

 

2.

MAŤO             Chápeš, dedko? Dal mi päťdesiat centov!

DEDKO          Počkaj, môj. Päťdesiat centov… veď to je päťnásť korún! To by malo stačiť

aspoň na trojitú…

MAŤO             Dedko, prosím ťa, zobuď sa! Už nerátame na koruny, ale na euráče!

DEDKO           Chlapče, ja už budem rátať celý život na koruny. Kedysi som mal veľkú

zmrzlinu za sedemdesiat halierov!

MAŤO             Dedkóóó…

DEDKO          No dobre, dobre. Mimochodom, nemal si byť v hudobnej?

MAŤO             Mal som. Ale ja sa na husle nehodím!

DEDKO          V tomto výnimočne s tebou súhlasím. Máš…

MAŤO             …krátke prsty! Už minule si hovoril.

DEDKO           Tie krátke prsty máš po mne. Si celý ja. Mal by si sa naučiť na ústnej harmonike. Tam prsty nepotrebuješ. Sleduj, chlapče, sleduj. Počkaj, kde ju mám… Aha, tu je!

ZVUK               (dedko hrá na ústnej harmonike; melódia z filmu Na pravé poludnie)

DEDKO             To je z filmu Na pravé poludnie. O ľudskej zbabelosti a láske. Ak chceš,

naučím ťa.

MAŤO               Inokedy, dedko. Ozaj, otec povedal, aby si v nedeľu prišiel na obed.

DEDKO             Ak dožijem, synak, ak dožijem.

MAŤO                A prečo by si nedožil?

DEDKO              Vieš ty, čo sa môže stať? Nevieš! Ani to nevieš, čo bude o hodinu. A vaši

ako?

MAŤO               Neviem… Je to teraz u nás akési čudné.

DEDKO             To ako myslíš?

MAŤO               Otec je stále zamračený, mama minule čosi splietala do telefónu, že…

DEDKO                        Čo?

MAŤO             Že otec má asi nejakú inú…

DEDKO           Čo inú?

MAŤO             No čo! Čo! Ženu predsa!

DEDKO          Cha! Si sa zbláznil! Môj Peter? Keby si mi povedal, že nastúpi zajtra ako

dirigent orchestra alebo bude na námestí tancovať kankán, to ti skôr

uverím, ako to, že má nejakú inú ženu. Vieš, aký je to tĺk, pokiaľ ide o ženy?

Veď tvoja mama ho musela doslova uhnať, aby ho ulovila!  A to sme jej

pomáhali obaja aj s mojou Anežkou… Nie, nie! Ja si svojho syna poznám!

MAŤO             Ja neviem, dedko, ale naši sa skoro vôbec nerozprávajú. Otec ráno vstane,

bez slova sa naje, vypadne z domu a príde až popoludní alebo ešte neskôr.

Nikdy nepovie, čo bolo v robote, iba ticho zalezie do svojej izby a sedí až do

noci pri počítači. Aj dnes! Čo robil na tom námestí, keď mal byť v kancelárii?

Vlastne sme boli obaja niekde inde, ako sme mali byť. Pričom on ma

normálne začal vypočúvať, prečo nie som v hudobnej. Ale ak by som sa ho

spýtal ja, či nemá byť náhodou v práci, vieš si predstaviť ten cirkus?

DEDKO            Ty sa ho na také veci nemáš čo vypytovať, Maťo. On ťa živí, má sa právo

pýtať. S tou hudobnou to vyriešime, aby si vašim nemusel klamať. Pazúrik

je môj bývalý žiak, zájdem za ním a pozhovárame sa. Vieš, ak ty raz budeš

živiteľom rodiny, tak aj ty sa potom budeš môcť pýtať svojich detí na rôzne

veci. Život je už taký. No, choď, môj, povedz vašim, že v nedeľu prídem.

A dovtedy sa ešte zastav.

MAŤO                Dobre, poviem im. Maj sa, dedko!

DEDKO              Aj ty sa drž, Maťko.

MAŤO             (vnútorný monológ podfarbený ruchom ulice)

Ak ty raz budeš živiteľom rodiny, tak aj ty sa potom budeš môcť pýtaťsvojich detí na rôzne veci!“ Aký je z dedka zrazu filozof! A to som sa tešil, že sa dnes znovu budem zabávať na dedkových slávnych troch vetách. Má ich napísané na lístku v kredenci pod hrnčekom, ktorý patril babke. On ich nazval bodmi. „Bod prvý: Pochovajte ma v starom svadobnom obleku! Už mi je malý, sako vzadu rozstrihnite! Aj tak to nebude nikto vidieť.“ Bod druhý: „Pochovajte ma tak, že rakvu spustíte kolmo, aby sa ušetrilo miesto. Ale moja hlava nesmie byť pri babkiných nohách, lebo to by som vám neodpustil!“ Bod tretí: „Tvár budem mať otočenú tak, aby som dovidel na svoj dom a bráničku.“ Keby som niekomu rozprával, aký odkaz nám dedko necháva v starom kredenci, bude si myslieť, že sme švihnutá rodina. Dedko je srandista, aj preto ho mám rád. No dnes ma zarazil tými svojimi ponaučeniami. Niečo sa mi na tom nezdá. Žeby niečo o otcovi vedel?

 

ZVUK               (ráno v kuchyni, sipí kávovar, zvuk mikrovlnky, štrngot tanierov a pod.)

MAMA            Už si dojedol?

MAŤO             Mhm…

MAMA            Vraj si bol včera u dedka. Ocko vravel, že vám odpadla hudobná.

MAŤO             Mhm… Dedko v nedeľu príde. Povedal.

ZVUK               (Ahojte! a buchnutie vonkajších dverí)

MAŤO             To odišiel ocko?

MAMA            Asi áno.

MAŤO             A to sa ani nerozlúči?

MAMA            Tuším povedal, že ahojte…

MAŤO             Predtým vždy prišiel a bozkal ťa.

MAMA            Ja ti neviem, Maťo. Odrazu je to úplne niekto iný. Ako keby ho vymenili.

Nechápem to.

MAŤO              Tak prečo sa s ním neporozprávaš?

MAMA             Aj som skúšala, ale vraví, že je všetko v poriadku. A možno má iba starosti

v práci a je z toho nervózny. Ty sa netráp, Maťko. My dospelí sme niekedy

takí čudní…

MAŤO                Eva už odišla?

MAMA               Išla skôr, majú písomku z matiky.

MAŤO                Fakt, v utorok majú prvú hodinu matiku. Ozaj, mami!

MAMA               Áno?

MAŤO               Šimon vymyslel, že pôjdeme ako Červené nosy do nemocnice. Zahráme

deťom nejaké divadielko a prinesieme im sladkosti a hračky.

MAMA            No a?

MAŤO             Ja to asi nedokážem…

MAMA            Nevymýšľaj. Urobíte kus dobrej roboty.

MAŤO             Keď už len zacítim ten doktorský smrad, tak hodím tyčku!

MAMA            Maťo!

MAŤO             Už si zabudla, ako ma pri očkovaní naháňala doktorka so sestričkou a ty si

iba vykrikovala: Martinko! Martinko!

MAMA            Ani nespomínaj! Doktorku si nakoniec pohrýzol do prsta.

MAŤO             To som naozaj urobil?

MAMA            A čo sa už nepamätáš?

MAŤO             Na toto nie. Iba na to, ako ma naháňali po ordinácii a potom po chodbe.

MAMA            Veď teraz nebudeš v nemocnici ako pacient.

MAŤO             Už len ten smrad!

MAMA            Tie decká sú tam celé týždne a niektoré aj mesiace. A ty tam máš ísť na

hodinu… Maťo, veď sa uvedom!

MAŤO              Asi máš pravdu.

 

ZVUK               HUDOBNÝ PREDEL

 

4.

EVA                 Nechcem byť ako vred na zadku, braček, ale dnes si nebol v škole.

MAŤO             Bol…

EVA                 Netáraj, nebol si. Skočila som k vám do triedy, no nikto ťa dnes nevidel. Tak

ako?

MAŤO             No… keď som ráno išiel do školy, zrazu som na námestí videl ocka.

EVA                 A čo má akože byť?

MAŤO             Rozprával sa s nejakou ženou.

EVA                 No bože! Tak asi pracovné stretnutie, nie?

MAŤO             Si taká blbá, alebo sa iba robíš? Nevidíš, že tu čosi nesedí?

EVA                  A… čo si urobil?

MAŤO              Sledoval som ich.

EVA                 Sledoval?

MAŤO             Čo si ozvena? Sledoval. Išli normálne do kaviarne. Hliadkoval som vonku.

Popíjali kávu a kvákali asi hodinu.

EVA                   A potom?

MAŤO             Rozlúčili sa a ocko sa prechádzal po námestí, ako keby na niekoho čakal.

EVA                 Ale ako sa rozlúčili? Aj sa bozkali?

MAŤO             To som nevidel, lebo práve vyšlo z ulice smietiarske auto a nedalo sa nič vidieť.

EVA                 Takže si ho špehoval ďalej.

MAŤO             Neviem, čo to malo znamenať, ale nešiel do práce. Zakotvil na dve hodky

v knižnici.

EVA                 V knižnici?

MAŤO             V čitárni. Skrýval som sa medzi regálmi vzadu a robil som sa, že študujem

nejaké materiály.

EVA                   A on robil čo?

MAŤO             Čítal noviny.

EVA                   To má byť vtip?

MAŤO             Nie. Normálne si čítal a niečo si zapisoval.

EVA                 No a potom?

MAŤO             Potom šiel do cukrárne znova s tou istou ženou, s ktorou bol ráno v kaviarni.

Zasa si dali kávu. Potom som odišiel, lebo som musel ísť na nácvik nosov.

EVA                 Čoho?

MAŤO             Ale, Červené nosy. Pôjdeme v sobotu do nemocnice na detskú onkológiu. Už

teraz mi je z toho na figu.

EVA                 Ja by som to asi nezvládla.

MAŤO             Ako to myslíš?

EVA                 No asi by som sa rozrevala. Vieš si predstaviť, že tie decká bojujú o život?

Veď to je ako keby som sa im išla posmievať, že aha, ja žijem.

MAŤO             Počkaj, to nie je tak… Šimon povedal, že ideme tam tie decká trochu zabaviť

a rozosmiať.

EVA                 Zrazu aký uvedomelý!

MAŤO             (vnútorný monológ)

Zrazu ak uvedomelý!“ Veď aj ja mám strach… Neviem, či sa dokážem na tie decká pozrieť, či sa dokážem usmievať. Niekedy si predstavujem, že by sa také niečo stalo mne. Ako by som sa tváril, keby mi zliezli vlasy? Stále s čiapkou na hlave? No tak by mi zliezli! Aj tak je najdôležitejšie to, či človek prežije… Musel by som sa vzdať aj svojho futbalu… A potom by prišiel ten hnusný deň a zrazu by ma nebolo… Dočerta, možno by som mal niekedy napísať na papieriky nejaké slávne vety alebo čo. Aby sa na mňa nezabudlo. Niečo veľmi dôležité a nesmrteľné. Možno nakoniec skončím ako dedko s tými jeho tromi bodmi. Dedko je vlastne frajer…

EVA                 Počuješ ma, magor?

MAŤO             Len sa nezblázni!

EVA                 Ty si… čo myslíš o ockovi?

MAŤO             Neviem. Vôbec si nedokážem predstaviť, že by už našu mamu nemal rád.

Dedko povedal, že on si svojho syna pozná. Že skôr si ho vie predstaviť, ako

tancuje na námestí kankán.

EVA                 A ty si dnes hovoril s dedkom? Kedy?

MAŤO             Nie, dnes nie. Bol som u neho včera.

EVA                 A nemal si husle?

MAŤO             Nemal. Pazúrik neprišiel.

EVA                 Ale čo! Ja som ho v hudobke videla. Mala som totiž klavír, braček môj

prešibaný!

MAŤO             No… tak som tam nebol! No a čo? Už dva týždne tam nechodím… Aj dedko

povedal, že mám krátke prsty na husle a že ma naučí na ústnej harmonike.

A že sa bude s Pazúrikom rozprávať, lebo Pazúrik je jeho bývalý žiak.  No

a trochu sme sa pritom rozprávali aj o ockovi. A vtedy to povedal s tým

kankánom.

EVA                 Čo sa vzrušuješ, krpec? Ja to našim pod nos pchať nebudem! Nechám to na

dedka. Hovoríš, že ockovi verí… Dedko je síce švihnutý, ale na takéto veci

má  nos. Tiež sa mi to s ockom nezdá…

MAŤO             Akože čo?

EVA                 No že by podvádzal mamu!

MAŤO             Minule som počul, ako do telefónu plakala… Hovorila s nejakou kamoškou

a spomínala, že ocko má asi nejakú babu…

EVA                 To je blbosť! Nikdy sa s ockom nehádajú. Naši sú frajeri. Keď idú po ulici,

vyzerajú ako z nejakého filmu. Naša mama je kosť a ocko tiež nie je na

zahodenie.

MAŤO             A vieš mi vysvetliť, prečo sa ocko s nikým z nás nerozpráva?

EVA                 Neviem, krpec. Radšej spime.

MAŤO             A nevolaj ma krpec, ty buchta!

EVA                 Sklapni!

MAŤO             Rozkaz!

 

ZVUK               HUDOBNÝ PREDEL

 

 

FacebookmailFacebookmail