Naja naja a ja, vydavateľstvo Perfekt 2024, ilustrácie Juraj Martiška, 96 strán
Maťo je obyčajný šiestak, ktorý žije v Trstenej na Ostrove, malej dedinke pod dunajskou hrádzou. Zrazu dostane novú susedku, ktorá je zároveň jeho spolužiačkou. Vzniká priateľstvo, možno aj prvé zaľúbenie. Život okolo Maťa je poznačený situáciou okolo covidu, aj vojnovými udalosťami na Ukrajine. To však nebráni Maťovi mať svoje túžby a sny.
Úryvok
Ako som dokázal rozkikiríkať kohúta
To, že nič nie je stratené, som si myslel aj vo štvrtok, piatok a sobotu. A potom zatvorili obchody a bolo. Hlavná vec, že je už veľkonočný pondelok, ale ja sa nevzdávam – práve som vynašiel úžasnú vec hraničiacu s genialitou: do malej fľaštičky, ktorú som náhodou objavil v komore, nalejem trochu vody a alpy a dolejem tam trošku maminho Chanelu číslo 5. Ten používa len vo vzácnych prípadoch, keď ide do divadla a tak. Hore na tej mojej fľaštičke je dokonca rozprašovač, čo je úplne super. Najprv s ockom oprskáme mamu a potom pôjdem za Janou. Tak toto nemá chybu!
Vošiel som nenápadne do kúpeľne, dávam dolu uzáver z fľaštičky, opatrne ho kladiem na okraj umývadla a ešte opatrnejšie odkrútim vrchnáčik z maminho parfému. Uf! To je teda šupa! Ako v takej vôni môžu ženy vydržať dlhšie ako hodinu? Ja by som sa zbláznil.
Hm… teraz by som mal čo najopatrnejšie preliať trochu parfému do fľaštičky. Nakloním sa nad umývadlo, priložím Chanel číslo 5 nad fľaštičku, trošku parfém nakloním, zadržím dych aspoň na pár sekúnd a zrazu buch! Buch! Mama myksľuje kľučkou a hystericky kričí:
„Martin, potrebujem ísť do kúpeľne! Švihaj! Švihaj, prosím ťa!“
Fakt nevedela presnejšie načasovať svoj výstup… Parfém sa mi vylial nielen do umývadla, ale aj na tričko a uterák! Zostalo síce vo fľaštičke ešte dosť, ale to, čo okolo mňa vypuklo, bola čistá hrôza. Nemôžem ju nazvať vôňou, aj keď je to slávna značka, ktorú priniesol ocko mame z Paríža. Normálne som nemohol dýchať. No čo, aj tak je už všetko v háji… otváram dvere na kúpeľni, mama už nekričí, oči má trikrát väčšie ako inokedy, stojí vo dverách a nechápavo sa nadychuje.
„Môj Chanel! Ty si sa pomiatol! Martin! Preplo ti?“
„Nehnevaj sa, mama… zabudol som kúpiť voňavku. A vieš, že dnes pôjdem poliať Janu…“
„Nuž ale takýmto silným parfémom? To nevyvetráme ani do Vianoc!“
„Uvidíš, že vyvetráme,“ otváram kúpeľňové okienko, aby vznikol prievan. Hrôza sa hneď vyvalí do celého domu, viem to hneď: ocko vykríkne takým vysokým kvílivým hlasom a potom zmĺkne. Dúfam, že neskolaboval. Dokonca kohút tetky Kučerovej sa rozkikiríkal, akoby bol zbavený rozumu alebo čo. Chanel musel okienkom na kúpeľni vyliezť na ulicu. A keby len na ulicu! On mi z môjho trička určite vliezol pod kožu, lebo mama kričí, že šialene smrdím, ale ja už nič necítim, mám nozdry úplne otupené. Ešte v rýchlosti uvažujem, že keby som si trošku, ale naozaj iba trošku prdol, či by sa to všetko nejako nezmixovalo, ale nemám čas dokončiť svoju myšlienku, mama zo mňa strháva tričko a sotí ma do sprchového kúta.
„Poriadne sa osprchuj, vydrhni si kožu a nevykúkaj zo sprchy, musím ísť na záchod!“
Nečakal som, že dnešné ráno bude také búrlivé. A to ešte musím ísť poliať Janu.
