Len sa teš, Pampúch

 

 

Príbeh Miša Pikulíka a jeho priateľa Kuba, ktorého Mišo nazval Pipom Dlhým Pančuchom, lebo má vlasy ako oheň, pehavú tvár a zuby ako lopaty. Hotová Pipi Dlhá Pančucha v chlapčenskom vydaní. Príbeh o priateľstve plný vtipných situácií, lebo pri vynaliezaní tajného písma pomáha chlapcom aj takmer storočný dedulo Vincent, ktorý ešte surfuje na internete a dokáže perfektne poradiť. Lebo to nie je rada vôbec ľahká: ako sa brániť pred šikanou Kamila Pampúcha, ktorý má mozog malý ako orech a je navyše zákerný? Dedulo chlapcom poradí, ako vrátiť Kamilovi jeho podlý čin. A pomsta je to v tomto prípade nie sladká, ale smradľavá

Perfekt, Bratislava 2017 (ilustroval Juraj Martiška)

 

úryvok

Byť hrdinom nie je až také zlé

      „Ešteže si tam nespadol aj ty! Kto by zavolal pomoc?“ zalamuje rukami mama, keď si vypočula, čo sa nám s Pipom stalo. Aj som jej hovoril, že som chcel tú pomoc zavolať a že to nakoniec urobil ten brankár, no mama ma vôbec nepočúva. Už hodinu mi strapatí vlasy a dokonca mi uvarila môj obľúbený čokoládový puding, na ktorý nastriekala toľko šľahačky, že miska na stole vyzerá ako malý biely vianočný stromček. Ocko ma hrdinsky potľapkáva po pleci a dojato hmká. Som hrdina rodiny. Spočiatku to bolo super, ale cítim sa fakt hlúpo. Keby ma naši videli, ako som rýchlo nevedel, ktoré číslo mám zavolať! Poskakoval som ako jojo! Teraz sú všetci ku mne pozorní a milí, čo využíva dedulo a kým do seba tlačím už druhý puding, veselo surfuje na mojom počítači. Dojedám poslednú lyžičku pudingu a rozhodujem sa: raz budem naozajstným hrdinom, aby naši videli!

„Ozaj, Mišo, volala Kubova sestra. Zajtra ho môžeš ísť pozrieť do nemocnice,“ oznamuje mi otec.

Predstavujem si Pipa ako leží bezvládny na nemocničnej posteli. Čo ak mu chýba noha alebo je celý obmotaný obväzom a bude mu vidno iba oči? Zoberiem si pre istotu so sebou slamku, aby som mu pomohol napiť sa. Možno má smäd a nedokáže sa z tých obväzov prekričať. Kto vie, ako sa má…

„Vraj sa má celkom dobre,“ dodá otec, ako keby vedel čítať myšlienky. „Zostane tam dva-tri dni na pozorovanie.“

Začal som sa smiať, lebo som si predstavil, ako Pipa pozorujú lekári a sestričky, ako sa schovávajú za závesom alebo drzo chodia okolo neho s veľkou lupou pri oku.

„Nejaký si čudný,“ utrúsil dedko Dalibor a vystrčil hlavu z časopisu.

„Dedulo, ty si už niekedy vykonal hrdinský čin?“ pýtam sa.

Dedulo sedí vo svojej izbe a číta akúsi historickú knihu.

„Hrdinský čin? Akože som niekomu zachránil život alebo také niečo?“

„Mhm… Myslím, keď si mal toľko rokov ako ja.“

„No… je to trochu zamotané… je pravda, že som veľmi chcel vykonať niečo, za čo by ma všetci chválili. Ale nikto sa ani náhodou netopil v Dunaji, ani som nikoho nezachránil v hodine dvanástej, aby ho neprešlo auto, aj keď tých áut bolo vtedy ešte dosť málo. Ale pamätám si, ako sa mi posmieval Florián z vedľajšej ulice, že som mamičkin maznák. A vtedy som sa mu pochvastal, že ja som z obyčajnej gumipušky kameňom na prvý raz trafil tú veľkú lampu na rohu. Práve vtedy nesvietila.“

„To si naozaj urobil?“

„Ale kdeže. Potreboval som sa pred tým hnusným Floriánom niečím pochvastať. A pretože tú lampu už ktosi rozbil, tak sa mi zdalo, že si tento hrdinský čin privlastním a u chalanov z ulice si tak získam vážnosť. Konečne ma prestanú považovať za mamičkinho maznáka.“

„A zabralo to?“

„Nie celkom. Florián ma začal vydierať. Vraj keď mu nedám tú gumipušku, tak to na mňa povie mojim rodičom.“

„A dal si mu ju?“

„Jasné, že nie. A on išiel a drzo na mňa žaloval našim, že som tú nešťastnú lampu rozbil.“

„A?“

„Môj otec bol veľmi prísny. Zavolal ma a spýtal sa pred tým odporným Floriánom, či je to pravda. Čo som mal robiť? Mal som povedať, že som si to vymyslel? Načisto by som bol pred všetkými chalanmi znemožnený, lebo Florián by to rozšíril po celej ulici. Tak som sa akože priznal a otec ma zdral pred očami môjho nepriateľa. Dokonca mi zobral gumipušku a zlomil ju.“

„No teda…“

„Tak som aspoň hrdinsky vydržal ten výprask bez jediného zajajkania a predstav si, že som tým získal obdiv Floriána a celej bandy! Zobrali ma medzi seba. Nuž tak to bolo s mojím hrdinstvom,“ zasmial sa dedulo a zahľadel sa kamsi ďaleko. Viem. Na chvíľu sa vrátil do svojho detstva.

„Vidíš – a tú gumipušku si Florián predsa len nevyžaloval,“ dodal.

Pohladkal som ho ruke a ticho som vyšiel von.

FacebookmailFacebookmail