Vežovníček

vezovnicek obalkaRád vysedávam na ručičke starých vežových hodín na našom námestí. Pospevujem si a rozprávam sa so zvieratami a vtákmi. S ľuďmi veľmi nie, lebo tí sa stále ponáhľajú…

 

Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2014 (ilustrovala Alena Wagnerová; návrh obálky a grafická úprava Igor Štrbík, 72 strán)

 

 

Najkrajšia kniha jesene 2014

 

Vežovníček-05

 

 

 

 

 

 

 

Kniha existuje aj v Braillovom písme.

 

Ukážky

 

Kam na jeseň odlietajú lipové listy

 

Ktosi raz povedal, že každý mesiac roka má svoje čaro. Ale ja, Vežovníček, tvrdím: nie je to pravda! Najprefíkanejším mesiacom je november! Tvári sa že nič, a keď my, škriatkovia, sedíme na hodinových ručičkách a skúšame prehovoriť slnko, aby ešte aspoň trošku-trošičku svietilo, vtedy november vypustí do sveta severný vietor a otvorí na nebi dažďový kohútik. Robí to naschvál, lebo nám, hodinovým škriatkom, závidí. My totiž väčšinou sedíme na veži a rozprávame sa s celým námestím. Pritom nám vyhráva každú hodinu hudba a ľudia nám po celý rok kývajú. No kýva niekto novembru? Kto by mu už kýval, keď si musí držať čiapku! V tom vetre by mu raz-dva zmizla medzi strechami nášho mesta. Predsa mu nebude kývať niekto, kto sa skrýva pod dáždnikom a najradšej by zaliezol do tepla! Tak je to s novembrom. Je otravný a navyše kradne. Nepovedzte to nikomu, ale lipe na našom námestí ukradol všetky listy. Ešte večer ich mala. Ráno, len čo som vyliezol z vežových hodín do hmly, ma zarazil jej nárek:

– A toto mi november robí rok čo rok! Večer zaspím ako každý normálny strom a ráno sa zobudím ako strašiak!

A naozaj: lipe bez listov hrkotali konáre ako v zimnici.

– Prečo si neukradne ihličie z tamtých smrekov? Tá trocha by im vôbec nechýbala! Prečo musí okradnúť práve mňa?

– Možno preto, že na jar vždy medovo voniaš.

– No a?

– No a pretože si taká voňavá, november si chce v tej zime uvariť z tvojich listov voňavý čaj.

– Ale veď on sa úplne zbláznil! Čaj si ľudia varia z mojich kvetov!

– Pamätaj, že november nie je človek. Jemu stačia listy.

– Asi budeš mať pravdu, počula som, že pokradol listy aj topoľom pri rieke. Vrabce mi to povedali.

– Ach, či ste hlúpi! – zakrákala nad nami stará vrana.

– No dovoľ! – zatriasla lipa konármi a chcela urazene odkráčať, ale potom jej došlo, že je to technicky nemožné.

No dovoľ, chcel som povedať aj ja, ale som si radšej zahryzol do jazyka, lebo vrana je najstarším vtákom na našom námestí. Môže si dovoliť skoro všetko. Hodinám raz vyzobala číslice. To ste mali vidieť tú časovú katastrofu! Hodinové ručičky ukazovali len tak, popamäti, ľudia krútili hlavami, fontána nevedela, kedy má vystrekovať vodu – no, čo vám budem vykladať. A to všetko sa udialo kvôli tejto prešibanej vrane, ktorá nás teraz okrikuje, že sme hlúpi.

 

 

Prečo je z novembra zlodej

 

Myslím si, že by nás vrana nemala takto poučovať ako malé deti.

– Nie sme hlúpi! – postavil som sa na obranu lipy.

– A veru ste. Viete vy vôbec, prečo november kradne stromom listy?

– Na čaj? – spýtal som sa, lebo na iný dôvod som neprišiel.

– Figu borovú! – zakrákala vrana. – Listy kradne preto, lebo sú nádherne vyfarbené. A preto, že je mu v jeho dome plnom vetra, dažďa a hmiel smutno. Veď si tými listami oblepil celú jednu stenu! Bola som tam, videla som to.

– Ale opýtať sa ma mohol, či nie? – zamávala konármi lipa.

– Pozri sa, lipa: tie tvoje listy nie sú až takou výhrou. Sú iba žlté. Najkrajšie sú javorové – červené, oranžové, fialové, žltohnedé a niektoré z nich sú aj pehavé. Vlastne by si mala byť rada, že sa november o tvoje listy vôbec zaujíma, – ďobla vrana do akéhosi semiačka na námestí a sadla si na obrubník našej fontány.

– No… keď je to takto, čože by som mu nedarovala pár svojich listov… – pokyvkala korunou lipa. – Len ma mrzí, že vravíš o mojich listoch tak nepekne. Vraj sú len žlté… Sú to moje deti!

– Nemyslela som to tak. Vieš, november si zdobí domček javorovými a gaštanovými listami. Ale vieš, čo robí s tými ostatnými? Myslím tým aj tie tvoje.

– Nie. Čo s nimi robí?

– Skús hádať! – zakrákala vrana a robila sa múdra.

– Tebe sa to hovorí! – vravím jej. – Celé dni nič nerobíš, len lietaš po svete. Ak práve nevyzobávaš číslice vežovým hodinám, všade sliediš a o všetkom vieš. Ako k tomu príde lipa, ktorá sa nemôže z miesta ani pohnúť?

Uf, či som si trúfol na tú starú figliarku! Iba zagúľala očami a veru, nechýbalo veľa, aby do mňa neďobla. Ale asi som trafil klinec po hlavičke, lebo zrazu zakrákala:

– Tvoje listy sú maličké a mäkké. Vieš, ako sa spí, keď ich november nafúka medveďom do brlohov? Celú zimu sa im sníva o mede! A nedrkoc toľko konármi, niečo s tým urobím… – zakrákala vrana a zmizla nad strechami domov.

Na druhý deň ráno ma zobudilo vrabčie čvirikanie. Aspoň tisíc vrabcov muselo čimčarovať! Vyliezol som z hodín.

– Prepánajána! Koľko vás tu je! Veď lipu ani nevidím!

– O to tu ide, Vežovníček! My jej totiž zohrievame konáre!

– A na to ste prišli samy od seba?

– Nie… Poslala nás stará vrana.

Predstavte si, že v tom vrabčom čvirikaní sa lipa vôbec nezobudila! Spala si v teplučku ako zarezaná.

Teraz ma mrzí, že som krivdil novembru. A trochu aj vrane.

 

 

O popletenom učiteľovi fyziky

 

Koncom novembra som zababušený do kožušteka sedel na hodinovej ručičke, pozoroval som námestie a výklady, v ktorých Mikuláši cilingali zvončekmi, čiapku som si sťahoval na uši a ruky pchal do teplých rukavíc. Hoci som robil všetko možné, predsa sa mi zima zavŕtavala pod kožúšok. Až vtedy som spoznal, kto je môj naozajstný kamarát. Chcete hádať? Netrápte sa, aj tak neuhádnete. Bola to fontána na našom námestí! Aj keby ste na to prišli, že je to fontána, nikdy sa vám nepodarí uhádnuť, čo urobila: namiesto vody začala vystrekovať teplý čaj!

– Zohrej si ruky nad parou! A nie že ma prezradíš! – smiala sa.

Viete, že ľudia si to ani nevšimli? O chvíľu však išiel okolo učiteľ fyziky a zemepisu. Zbadal paru nad fontánkou, začal krútiť hlavou a povedal:

– No toto! Para z ničoho nič. Veď to odporuje zákonom fyziky! – a strčil prst do fontánky.

– Teplé čajové pramene! Vytryskli u nás teplé čajové pramene! Ja som ich objavil! – kričal po celom námestí. – Mali by ma zapísať do knihy rekordov!

Ako tak vykrikoval a zvolával ľudí, fontána na mňa žmurkla a ja som videl, ako ľudia strkajú prsty do vody, mračia sa na učiteľa a klopkajú si po čele. Jeden dokonca vyťukával do mobilu číslo prvej pomoci.

– Načisto sa zbláznil! A to je ešte len štvrťrok školského roka! Chúdence deti!

Učiteľ fyziky a zemepisu sa nechápavo díval okolo seba a keď prišla záchranka s takou hlasnou húkačkou, že padali vrabce z lipy, každému hovoril: – Objavil som zemepisný zázrak! Z fontány strieka čaj! Asi indický!

 

 

Fontána mi povedala, že som nevzdelaný

 

Keď záchranné auto húkajúc odišlo z nášho námestia, fontána sa tak veľmi smiala, až mi ošpliechala čižmičky.

– To si asi prehnala, nie? – hovorím fontáne.

– Nič sa nedeje, v nemocnici si budú myslieť, že učiteľ iba stratil nervy. Dajú mu infúziu a pošlú ho domov. Učiteľom sa to stáva. Hocikedy im prepne z neposlušných detí.

– Ty si nejaká informovaná.

– Vieš, čo sa ja všetko dozviem? Vieš, čo sa pri mne pristaví ľudí?

– Aj tak si to nemala urobiť.

– Veď som to robila pre teba! A o učiteľa sa neboj. Onedlho príde Martin na bielom koni. Decká sa vybláznia vonku a v škole bude konečne pokoj.

– Počkaj! Aký Martin? Aký kôň? Čo to hovoríš?

– Och, či si len nevzdelaný! Keď poviem, že príde Martin na bielom koni, to akoby som povedala, že bude padať sneh.

– No dobre, ale prečo Martin a prečo biely kôň?

– Lebo keď má Martin meniny, vtedy padá biely čo?

– Čo tak asi padá… Sneh?

– No vidíš! Keď chceš, vieš.

– Aha…

Odvtedy som čakal na sneh. Nenapadol síce na Martina, ale na Mikuláša.

– Prišiel Mikuláš na bielom koni, – vravím fontánke, no tá ma už nevnímala, lebo sa uložila na zimný spánok ako medveď.

 

Tvorivé dielne inšpirované Vežovníčkom na Bibliotéke 2014

 

Pracuje sa pod taktovkou pani Wagnerovej

Pracuje sa pod taktovkou pani Wagnerovej

 

 

 

 

 

 

 

Wag Vež 3

 

 

 

 

 

Wag Vež 2

 

 

 

 

 

Wag Vež 5

 

 

 

 

 

 

Wag Vež 9

 

 

 

 

 

 

 

Wag Vež 6

 

 

 

 

 

 

 

Wag Vež 7

 

 

 

 

 

 

 

Wag Vež 10

 

 

 

 

 

 

 

Wag Vež 8

 

 

 

 

 

 

 

Wag Vež 4

 

 

 

 

 

 

 

Z Dní detskej knihy v Bratislave (máj 2016)

Z Dní detskej knihy v Bratislave (máj 2016)

FacebookmailFacebookmail