Bojnice – beseda v ZŠ

Beseda v bojnickej Základnej škole na Školskej ulici 20. mája 2015

 

plagat-hlusikova-bojnice2015

 

 

 

 

 

 

 

Besedu otvára pani Gabrišová z Mestskej knižnice.

Besedu otvára pani Gabrišová z Mestskej knižnice.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Začíname Bublinkovými rozprávkami a ja zisťujem, že žiaci sú vynikajúco pripravení – poznajú všetky moje knihy. Poklona pani učiteľkám :)

Začíname Bublinkovými rozprávkami a ja zisťujem, že žiaci sú vynikajúco pripravení – poznajú všetky moje knihy. Poklona pani učiteľkám 🙂

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A toto sú tí šikovníci :)

A toto sú tí šikovníci 🙂

 

 

 

 

 

 

 

A ešte raz, aby bolo vidno aj pani učiteľku :)

A ešte raz, aby bolo vidno aj pani učiteľku 🙂

 

 

 

 

 

 

 

Na siedmakoch sa podpisuje puberta - nohí sa hanbia priznať, že čítajú. Nečítať je predsa trendy. Alebo sa mýlim?

Na siedmakoch sa podpisuje puberta – mnohí sa hanbia priznať, že čítajú. Nečítať je predsa trendy. Alebo sa mýlim?

 

 

 

 

 

 

 

Po odchode "malých" je beseda komornejšia.

Po odchode „malých“ je beseda komornejšia.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prevzatý text zo stránky Mestskej knižnice v Bojniciach:

Pani spisovateľka Marta Hlušíková pricestovala 20.5. 2015 do Bojníc vďaka projektu a grantu MK SR Krajina zázračno. Stretla sa so žiakmi ZŠsMŠ v Bojniciach 2.- 4.ročníkov a aj so siedmakmi a piatakmi.

Vďaka zvedavým otázkam sme sa dozvedeli:

  • rovnako rada učí aj píše
  • najdlhšie jej trvalo (5 rokov) napísanie latinského slovníka (veď má aj 1000 strán), najkratšie tak pol roka•má syna a dcéru a štyri vnúčatá, traja sú hrdinami v knihe Čo baby nedokážu: Maťko, Branko, Lily, vtedy ešte posledná vnučka nebola, Anabelka bude hlavnou hrdinkou knihy, ktorú práve píše• okrem knihy o Anabelke píše aj pokračovanie knihy o siedmačke Petre Neznášam, keď ma hladkajú po hlave, ale už bude stredoškoláčka• keď má spisovateľský blok, musí si od deja knihy trochu oddýchnuť a potom sa jej podarí pokračovať, dosiaľ sa jej podarilo všetky príbehy dopísať• jej obľúbeným autorom je Milan Rúfus•najradšej číta poviedky•má rada zvieratá, preto často vystupujú aj v jej knihách

    • žiaci jej vyviedli viac rôznych situácií, napríklad ušli z vyučovania, schovali sa pod lavice, raz na 1. apríla sa zamkli do triedy a kričali, že sú kozliatka, tak ona im klopala na dvere, že je ich mamička a nesie im diktáty

    •vždy sa cítila v knižnici dobre, čítala veľa kníh a povedala si, že raz by aj ona chcela napísať takú knihu. Preto aj išla študovať slovenský jazyk a literatúru, aby mala k tomu čo najbližšie a aj sa jej to podarilo

  • inšpiráciu nachádza všade, myšlienku najskôr nosí v hlave, napríklad v učebnicovej ukážke Bojujeme u riaditeľa inšpiráciou bola návšteva školy, keď išla vyzdvihnúť syna a spoza dverí počula, ako sa pani učiteľka rozčuľuje, ako môže niekto kresliť fialové jablká, či už niekedy videli fialové jablká•čo by chcela povedať budúcim spisovateľom? Aby čítali.•aj deťom povedala, že oni síce na sebe nevidia, že nečítajú, ale druhí na nich spoznajú, či čítajú, aj ona im hneď povie, kto číta a kto nečíta. Všetko je len v ich rukách, záleží len od nich a nikdy nie je neskoro začať.Ďakujeme páni spisovateľke za návštevu, želáme jej, aby mala stále veľa a veľa inšpirácií a krásnych kníh
FacebookmailFacebookmail