Kam zmizol môj brat?
(Slovart, 2022), ilustrácie: Alexandra Just
voľné pokračovanie knihy Modré srdce s kečupovým fľakom
(úryvok)
…
„To akože pôjde naša trieda na návštevu k tým starkým? Takže ja môžem navštíviť svoju babku s Olinom, pravda? A teraz jej mám napísať? A čo jej mám napísať? Mohol by som o pirátoch? Vieš, že v uchu nosili preto zlatú náušnicu, aby mali od nej ostrejší zrak? Pravda by som mohol doniesť babke do jedného ucha zlatú náušnicu, aj keď nie je pirát?“
„Tomino! Zastav sa… Najprv napíšeš pekný pozdrav niektorému zo starkých. Teraz je to jedno, ktorému. A potom tam pôjdeme. Jasné, že tam budeš so svojou babkou a Olinom.“
„Tak čo mám teda napísať?“
„Mal by si napísať niečo o sebe a o tom, že rád chodievaš do parku za svojou novou babkou. To by bolo pekné.“
„Tak ja to skúsim!“ vyskočil Tomáš a zmizol vo svojej izbe. Och, aspoň trochu ticha. Keď som včera mame povedala, že Sýkorka ma zobrala k riaditeľovi a tam sa hovorilo o tej ich spoločnej myšlienke, videla som, že je rada:
„Vieš, hovorili sme spolu minule na tej besede, pýtala sa na Tomáša a ja som jej povedala pravdu – aký je citlivý a zvedavý, ako nám dáva doma zabrať. Ako chodí do parku a rozpráva sa s tou babičkou. Keď pani učiteľka povedala, že by jej trieda mohla tých starkých navštíviť, brala som to ako takú zdvorilú poznámku. Ale teraz vidím, že Sýkorka, ako ju voláš, si stojí za slovom. Naozaj ma prekvapila. A vravíš, že riaditeľ ťa spoznal po troch rokoch?“
„Dokonca sa ma spýtal, či mi už nekradnú kartón! Chápeš?“
„Asi sa mu nestáva, že si žiaci bežne kradnú kartóny a on to musí riešiť.“
„Asi.“
…….
„Mám to!“ vyrútil sa Tomáš zo svojej izby a podával mi papier. Bolo na ňom:
„Volám sa Tomáš a chcel by som Vás navštíviť. Hlavne babku s plyšákom Olinom. Prinesiem jej zlatú náušnicu, aby mala lepší zrak. Tomáš.“
