Môj dedko Rýchly šíp

Môj dedko Rýchly šípDedko Rýchly - obalka vzaduP1030546

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Môj dedko Rýchly šíp, Vydavateľstvo Slovart, spol. s r. o., Bratislava 2013. Ilustrácie: Eva Švrčková; grafický dizajn Boris Meluš.

 

Najkrajšia detská kniha jesene 2013

 

Najkrajšia kniha Slovenska 2013

 

 

news-image_jpeg-20140609072940-0862-nej-slov-2013-02.jpg.full

 

 

 

 

 

 

 

 

http://www.bibiana.sk/fileadmin/bibiana.sk/docs/nks/2013_NKS.pdf

 

http://www.ijb.de/spezialbibliothek/white-ravens-2015.html

 

A Selection of International Children’s and Youth Literature

Slovak / Slovakia

Môj dedko rýchly šíp
(My Grandpa Fast Arrow)

Hlušíková, Marta (text)
Švrčková, Eva (illus.)
Bratislava: Slovart [et al.], 2013. – 80 p.
ISBN 978-80-556-0877-8

Idyll – Summer – Native Americans – Adventure

Anyone who likes retro-illustrations will love “Môj dedko rýchly šíp,”, as Eva Švrčková (b. 1985) uses matte, sweeping, angled illustrations to represent an idyllic children’s summer outdoors. Her illustrations have received multiple awards in Slovakia (including “Most Beautiful Book of the Year” in 2014) and somewhat recall the aesthetic of the 1960s. In short entertaining chapters, Marta Hlušíková tells us the story of little Rinka, who stays with her grandparents over summer vacation. While there, she enters a world of totem poles, battle axes, peace pipes and wise sayings, tests of bravery and pledges of honour. Grandpa becomes “Fast Arrow”, Grandma the shaman who knows secret recipes, Rinka earns the name “Brave Deer” and even the yard chickens become dignified members of this off-beat tribe. Sometimes all it takes to make an exciting adventure of a summer in the country are a few chicken and goose feathers and grandpa’s old pipe. (Age: 5+)

 

Kniha existuje aj ako zvuková kniha (číta Katarína Turčanová)

 

Nie je jednoduché čakať, kým človeku (presnejšie mne, Rinke) vypadnú zuby, aby mal už šesť rokov. Lebo potom sa dá ísť do najmenšej indiánskej osady náčelníka Rýchleho šípa a stať sa Indiánkou. A tiež nie je jednoduché získať indiánske perá. Niekedy z toho bolí hlava od rozmýšľania a často aj ruka od miešania. Ale veď čo budem prezrádzať. Už sa na vás teším 🙂

 

Text upravený na 5 častí a odvysielaný pod názvom Dedova indiánska osada na Rádiu Slovensko 1 v cykle Dobrú noc, deti. Premiéra v roku 2001 a následne v reprízach v rokoch 2002, 2003, 2013, 2014, 2016.

 

 

Recenzia Timotey Vráblovej, Knižná revue 14-15 z 9.7.2014, príloha str. 27

Recenzia Timotey Vráblovej, Knižná revue 14-15 z 9.7.2014, príloha str. 27

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Očarujúci, a pritom veľmi jednoduchý príbeh má knižka autorky Marty Hlušíkovej a ilustrátorky Evy Švrčkovej Môj dedko Rýchly šíp (Vyd. Slovart 2013). Rozprávanie zachytáva bežné aj výnimočné momenty v živote dievčaťa Rinky v predškolskom veku. Jej dedko s ňou rozohrá hru na indiánov počas jedného leta – úlohou je získať tri pierka: za odvahu, múdrosť a pomoc druhým, aby si zaslúžila svoje indiánske meno Odvážna srnka. Autorke sa v knihe podarilo zachytiť nepoškvrnenosť detského myslenia vyznačujúcu sa naivitou a večnou zvedavosťou. Imaginárny svet, ktorý si vytvoril dedko s Rinkou, je plný lásky, fantázie, hravosti a k tomu ešte aj poučný. Kniha môže inšpirovať rodičov a ich vnúčatá na trávenie blížiaceho sa leta.

Beáta Belancová

 

 

V príbehu Marty Hlušíkovej Môj dedko Rýchly šíp (il. Eva Švrčková, Slovart) ide o prázdninové príbehy rozprávačky a čas prežitý u starých rodičov na dedine. Autorka sa spoľahla na spontánnu vtipnosť narácie založenej na imitácii detského rozprávania a jej rozprávanie má švih.                                                     (Zuzana Stanislavová, Bibiana 2, 2014)

 

 

Autorka Marta Hlušíková sa už plne stihla etablovať v našej súčasnej detskej literatúre, nedávno jej vyšla siedma kniha pre deti. Je laureátkou súťaží o pôvodnú poviedku pre deti a dostala čestné uznanie za seriál rozhlasových rozprávok.

Vo svojej najnovšej knižke rozpráva príbehy šesťročnej Rinky a jej rodiny. Časť z nich sa odohráva v meste, kde Katarínka (skrátene Rinka) býva so svojimi rodičmi a bračekom. S rodičmi a kamarátmi rieši rôzne situácie, ktoré sú pre ňu „životne“ dôležité, hoci v podstate vyvolávajú úsmev. Autorka ich podáva so svojským, neopakovateľným humorom, ktorý by mal byť prijateľný a zrozumiteľný aj pre malého čitateľa.

To podstatné v knihe sa však odohráva počas letného pobytu Rinky na dedine u starých rodičov, pred jej nástupom do školy. Jej deduško je výmyselník a má zmysel pre dobrodružstvá. Vyhlásil sa za náčelníka Rýchleho šípa a vnučka dostala meno Odvážna srnka. Vytvoril pre ňu u nich v záhrade malú indiánsku osadu. V nej funguje skoro naozajstný indiánsky život, do ktorého zapojili aj babku Sokolie oko a ich psíka Belka, ktorý je podnáčelníkom Bielou labkou. A tak úplne bežné činnosti nesú na sebe náznak indiánskeho tajomstva.

Spôsob autorkinho rozprávania je veľmi jednoduchý a prehľadný. Uplatnila detskú hravosť a prirodzenosť, čo určite malí čitatelia ocenia. Dokázala sa vcítiť do detského vnímania sveta a jej príbehy majú zároveň v sebe zrniečko čohosi, čo veľmi nevtieravým spôsob formuje osobnosť dieťaťa. A tak sa zbieranie malín či práce v záhrade alebo pri včelách stávajú priam rozprávkovými záležitosťami. Kniha sa snaží u detí vytvárať pozitívny vzťah k rodine a k najbližšiemu okoliu, ktoré sa môže stať miestom dobrodružných hier.

Ideály indiánskeho života sú výborným rámcom pre priblíženie takých hodnôt deťom ako sú spolupatričnosť, priateľstvo, odvaha, plnenie si povinností, láska k živým bytostiam a k prírode. Vyvstáva tu však riziko, či dnešné deti sú schopné akceptovať túto formu. Podľa vyjadrenia samotnej autorky, knihu napísala pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Vtedy ešte doznievala éra indiánskych príbehov a mnohým veciam bolo vtedajšie dieťa schopné porozumieť z kontextu. Autorka sa však spolieha na to, že sa dnešné deti pri čítaní dokážu vysporiadať s pochopením takých reálií ako sú indiánska osada, fajka mieru, vojnová sekera či náčelník. Niektoré pojmy mu vtipne a hravo vysvetľuje: šaman je „indiánsky kúzelník“ (s. 27) a totem „indiánsky kostol. Také veľké ozdobené drevo.“ (s. 37)

Táto kniha má ambíciu dostať sa medzi to lepšie, čo bolo vytvorené v našej literatúre pre deti. Mohlo by sa jej to podariť, pretože autorka rešpektuje osobnosť dieťaťa a snaží sa v ňom rozvíjať hravosť a kreativitu. Nepokúša sa síce o novátorstvo a experimentovanie, ale svoje príbehy postavila na kultivovanom a zrozumiteľnom rozprávaní. Pridanou hodnotou uvedeného dielka sú láska a dobro, ktoré z textu vyžarujú. Ako nám sama autorka uviedla, snažila sa, aby „Rinka vedela, že existuje čosi, čo je vyššie nad nami – a to hodnoty, ktoré nám nie sú ľahostajné a ktoré z nás robia ľudí.“

 Milan Gonda

 

m5

 

 

 

 

 

 

 

m9

 

 

 

 

 

 

 

m7

 

 

 

 

 

 

 

 

Z čitateľského maratónu v Krompachoch (5. jún 2014):

 

KRO cit. maraton

 

 

 

 

 

KRO cit. maraton 2

 

 

 

 

 

KR Dedko 1

 

 

 

 

 

KRO Dedko 2

 

 

 

 

 

KRO Dedko 3

 

 

 

 

 

Z čitateľského maratónu v Bojniciach (5. jún 2014):

 

bojnice citatelsky maraton

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ukážky:

 

Čo som sa dozvedela o indiánskej osade

 

„To je tak,“ obrátil sa ku mne starký a zapálil si fajku.

„Ja som náčelník Rýchly šíp, Belko je podnáčelník Biela labka, toto je fajka mieru a práve sa blížime do našej tajnej indiánskej osady.“

„Naša osada je tajná?“

„Tajná.“

„Prečo?“

„Lebo keby o nej každý vedel, hneď by chcel byť Indián! Indiáni sú smelí a odvážni, a to ľudia väčšinou nie sú.“

„Potom by napríklad Peťo Slama, ktorý sa bojí zubárky, mohol byť iba takým malý Indián, pravda?“

„Malý alebo žiadny.“

„A starká? Aj tá býva v osade?“

„Starká je hlavný šaman. To je taký indiánsky kúzelník, vieš?“

„A rada šamanuje?“

„Že či! Najradšej čaruje pri sporáku.“

„A koľko Indiánov okrem mňa, teba, starkej a Belka býva ešte v osade?“

„Niekedy k nám príde ešte učiteľ Nôžka. No a máme aj Zuzu, Doru a Katu.“

„To sú susedky?“

„Nie, sliepky. Okrem nich máme ešte aj kohúta Boba, to je nosič indiánskych pier, mačku Rózu a králiky. A včely! Veľmi veľa včiel.“

„Aj včely majú indiánske mená?“

„Ešte nie,“ povedal Rýchly šíp, ale to už bol zasa starký, lebo sme stáli pred domčekom, ktorý vyrastal rovno z kvetinovej záhradky. Bol to dom mojich starkých. V bráničke stála starká a tak ako vždy celá voňala tvarohovým koláčom a bylinkami.

 

 

Najmenšia indiánska osada na svete

 

Keď sme sa všetci zvítali a starká si poplakala od radosti, vydala som sa na prieskum tajnej indiánskej osady. Rýchly šíp naozaj neklamal: pod oknom sa dôležito prechádzali indiánske sliepky Zuza, Dora a Kata, indiánsky pierkonosič sa tváril povýšene ako každý pierkonosič, na schodoch sedela mačka Róza a vzadu za domom chrumkali ďatelinku králiky. Boli ticho ako praví Indiáni.

„Voniam najlepšie koláče v indiánskej osade a možno aj na svete!“ vykrikoval starký pod orechom na dvore.

„Také nevie upiecť žiaden kúzelník!“ a fajku opatrne položil na lavičku pod okno, lebo tajný šaman by asi dym do kuchyne nevpustil, ani keby to bol dym z fajky mieru.

A tak sa začal môj prvý deň v najmenšej indiánskej osade.

 

 

Všetko má svoj čas

 

„A aké si mal meno, keď si bol ešte malý a bol si práve Indiánom?“ spýtala som sa na druhý deň starkého. Sedeli sme na lavičke pod kuchynským oknom.

„Tiež Rýchly šíp. Indiáni si mená nemenia,“ povedal starký a vyfúkol belasé koliesko dymu.

„A ja? Ja nebudem mať indiánske meno?“

„Budeš.“

„Kedy?“

„Všetko má svoj čas.“

„Ale ja to chcem vedieť už teraz!“

„Indiáni nesmú byť zvedaví. Pozri sa na Bielu labku. Nikdy sa zbytočne nepýta,“ bafkal si starký.

Už ma hneval.

„Ale…“

„ Pśśśt! Nevidíš, že fajčím fajku mieru?“

Tak teraz neviem. Je to starký alebo Rýchly šíp?

„A vedel by si zo svojej fajky mieru vyrobiť také kolieska, ktoré by sa držali za ruky? Náčelník by to mal vedieť.“

„Kolieska, ktoré by sa držali za ruky? To bude ťažké,“ mračil sa starký a vyfukoval kolieska z fajky tak usilovne, že z kuchyne vybehla starká a celý mier pokazila. Vyhnala nás ďalej od kuchynského okna, nech jej ten dym nevojde do hrncov.

 

 

Indiánske tajomstvo

 

Usalašili sme sa so starkým pod orechom.

„Aj ste si farbili tváre ako praví Indiáni?“ spýtala som sa ho.

„Aj.“

„Aj my by sme si mohli.“

„Veru mohli.“

„A čím?“

„My sme sa vždy natierali blatom.“

„A my sa môžeme džemom! Potom by nás Belko iba oblízal, ani umývať by sme sa nemuseli!“ vyskočila som. Starká má predsa na stole pohár malinového džemu!

Starká našťastie nebola v kuchyni. Rýchlo som pohár uchytila a utekala naspäť k orechu.

„Ten vonia!“ prižmuroval oči starký.

„Môžem?“ a strčila som do pohára prst. Potom to po mne zopakoval aj starký a celkom sa nám to zapáčilo. Aj Belkovi sme dali. Džem voňal tak malinovo, že keď sme sa chceli konečne ponatierať ako praví Indiáni, už sme sa nemali čím.

„Héj, vy dvaja!“ pribehla zrazu pod orech starká.

„Nevideli ste môj džem?“

„Čo hľadá Sokolie oko v tábore Rýchleho šípa?“ slávnostným hlasom sa opýtal starký a vyfukoval z fajky belasé obláčiky, ktoré sa držali za ruky.

Starká začala hundrať, kým neobjavila prázdny pohár od džemu.

„Tu je! Vedela som to! No ale toto! Čo ja dám na šišky?“

„Spýtaj sa Bielej labky,“ odvetil víťazoslávne starký a pozrel sa na Belka, ktorý mal hlavu opretú na predných labkách, privieral oči od dobroty, vyplazoval jazyk a tváril sa, že o ničom nevie.

Starká len zalamovala rukami a naspäť sa odhundrala do kuchyne. My so starkým sme indiánsky mlčali.

 

 

 

Bonbónik pre milovníkov kníh: Toto sú Najkrajšie knihy Slovenska 2013

 

Predseda poroty Juraj Martiška odovzdáva cenu Veronike Holecovej za publikáciu Hlbokomorské rozprávky v kategórii Lieteratúra pre deti a mládež
Predseda poroty Juraj Martiška odovzdáva cenu Veronike Holecovej za publikáciu Hlbokomorské rozprávky v kategórii Lieteratúra pre deti a mládež

BRATISLAVA – V bratislavskej koncertnej sieni Dvorana slávnostne vyhlásili výsledky súťaže Najkrajšie knihy Slovenska 2013. Vyhlasuje ju medzinárodný dom umenia pre deti Bibiana v spolupráci s ministerstvom kultúry, ministerstvom školstva, Slovenskou národnou knižnicou a Zväzom polygrafie na Slovensku.

Do súťaže prihlásili vydavatelia 112 kníh, z nich porota vybrala tituly, ktorým udelila tento rok len šesť z ôsmich rovnocenných hlavných cien a vybrala aj kolekciu Najkrajšie knihy Slovenska 2013, v ktorej je 24 titulov. Tento rok porota výnimočne neudelila ocenenia za učebnicu a bibliofíliu.

Cenu Ministerstva kultúry SR určenú vydavateľstvu za celkovú výtvarnú a technickú kvalitu knihy získala Knižná dielňa za titul Erika Jakuba Grocha Šlabikár päťmestia.

Za vynikajúce ilustrácie knihy Hlbokomorské rozprávky Moniky Kompaníkovej si Cenu Ministerstva kultúry SR prevzala mladá ilustrátorka, študentka Veronika Holecová. „Sú to ilustrácie robené klasickou linorytovou technikou a perokresba do toho ešte,“ povedala ocenená autorka, ktorá vo svojom diele prepojila klasiku s farebnosťou. Tú ilustráciám podľa Veroniky Holecovej dodala grafická dizajnérka Martina Rozinajová.

Za vynikajúcu grafickú úpravu si Cenu Ministerstva kultúry SR odniesol Ján Šicko za knihu Ivy Mojžišovej Škola moderného videnia.

Cena Zväzu polygrafie na Slovensku tlačiarni za mimoriadne polygrafické spracovanie patrí spoločnosti Neografia Martin za monografiu Ivana Jančára Miroslav Cipár.

Cenu Bibiany za najkrajšiu detskú knihu získalo Vydavateľstvo Slovart za knihu Marty Hlušíkovej Môj dedko Rýchly šíp. „Výtvarne je veľmi hravá, veľmi moderná, súčasne využíva klasické techniky a prvky vecí, ktoré sa vyskytovali v detských knihách ešte niekedy v 60. a 70. rokoch,“ uviedol k ocenenej knihe jej vydavateľ Juraj Heger.

Cenou Slovenskej národnej knižnice za študentskú prácu boli ocenené Kristína Kubáňová za prácu Slawomir Mrozek: Tri poviedky a Lenka Šturmankinová za prácu Vorvaní zápisník.

V 22. ročníku súťaže porota udelila aj 24 diplomov za najkrajšie knižné tituly vydané v minulom roku. V kategórii vedecká a odborná literatúra ocenili štyri publikácie – Bibliu (Ikar a Spolok sv. Vojtecha), M. Slobodník: Labrang – svet tibetského kláštora (Slovart), I. Kollárová: Slobodný vydavateľ, mysliaci čitateľ (Vydavateľstvo Rak), I. Mojžišová: Škola moderného videnia (Slovenské centrum dizajnu a Artforum). V kategórii krásna literatúra uspeli knihy P. Krištúfek Atlas zabúdania, J. Satinský Listy Oľge, E. Farkašová Medzi záhradou a básňou, J. Žembera V rukavičkách z vlastnej kože a titul K. Kucbelovej Vie, čo urobí. Medzi siedmimi knihami ocenenými v kategórii literatúra pre deti a mládež sa ocitli aj Dafnis a Chloé, Mimi a Líza autorky A. Salmela, ďalej Rozprávky spod slovanskej lipy autorskej dvojice P. Vrlík – P. Mišák či ďalší titul autorky A. Salmela Žirafia mama a iné príšery.

V kategórii knihy o výtvarnom umení a obrazové publikácie uspelo päť titulov, medzi nimi aj monografia Anton Podstraský (A. Hrabušický) či publikácia A. Hrabušického a D. Zmetákovej Viliam Malík, Ľudové sklo (I. Pišútová – J. Kautman) a Načeradský v zbierke Ivana Melicherčíka. V kategórii študijné práce poslucháčov výtvarných a polygrafických škôl porota ocenila aj práce V. Holecová: Bazén a M. Rudášová: My Tiny Swimming Dragons.

„Knihy, ktoré sa zúčastnili, myslím si, že vo väčšej miere boli nadpriemerné alebo minimálne dosahovali priemer, takže úroveň knižných titulov je dobrá aj napriek tomu, že sa hovorí všeličo o knihách a vydávaní kníh na Slovensku,“ zhodnotil ilustrátor Juraj Martiška, ktorý v 22. ročníku súťaže predsedal porote zloženej z polygrafov, grafických upravovateľov, ilustrátorov, výtvarných teoretikov a zástupcov ministerstiev.

Ocenené knihy a všetky súťažné tituly si môžu pozrieť záujemcovia na výstave Najkrajšie knihy Slovenska 2013 v Bibiane do 8. júna.

 

petržalka plagát

 

 

 

 

 

 

 

 

Dedko Rýchly...plagat Bojnice

 

 

 

 

 

 

 

Z akcie Petržalskej knižnice na Turnianskej ulici číslo 10

 

1925345_803472003042428_5972329651861813352_n

 

 

 

 

 

 

 

8943_808393015883660_1142905669505988605_n

 

 

 

 

 

 

10790_808392935883668_6248247196730012628_n

 

 

 

 

 

64369_808392982550330_3269211818828993260_n

 

 

 

 

 

10339781_808393039216991_987269429263513330_n

 

 

 

 

 

 

10371354_808393005883661_8661246560419544951_n

 

 

 

 

 

10428660_808393065883655_3763200181023908070_n

 

 

 

 

 

10435911_808393049216990_1034031416368624999_n

 

 

 

 

 

10636065_808392929217002_4621628463680813042_n

 

 

 

 

 

 

Petržalská knižnica 28. január 2014

Deťom, ktoré navštevujú školskú družinu na Gessayovej a Dudovej ulici, Čarodejník Čaroslov, strážca knižného pokladu petržalskej knižnice, predstavil Dedka Rýchleho šípa. Zdá sa, že deti sa nenudili:

 

9009_861569533899341_1259893359258500756_n

 

 

 

 

 

 

 

10934085_861568997232728_7955704898460515731_n

 

 

 

 

 

10959592_861569297232698_1200810596294996267_n

 

 

 

 

 

 

Čitateľský maratón v Novohradskej knižnici v Lučenci 5. jún 2014

 

Dedko Rýchly šíp v akcii :)

Dedko Rýchly šíp v akcii 🙂

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Môj dedko Rýchly šíp na knižnom veľtrhu v Belehrade (október 2014)

 

Dedko v Belehrade 2014

 

 

 

 

 

 

Môj dedko Rýchly šíp na knižnom veľtrhu v Belehrade (november 2015)

 

12036542_10153680589488618_4500491206665162005_n

 

 

 

 

 

 

Môj dedko Rýchly šíp na Bratislavskom knižnom festivale 29.-31. mája 2015

 

11391149_1000101553335950_281771799945155501_n

 

 

 

 

 

 

 

Moje knižky pre deti na Tyršovom nábreží v Bratislave 3. júla 2015

 

 

11536118_932708080118819_8755987585878083737_n

FacebookmailFacebookmail