Malá encyklopédia antickej kultúry

 

Mala ancyklopedia obalka

Malá encyklopédia antickej kultúry nielen pre deti (Vydavateľstvo BEMA, Bratislava  2001, grafická úprava a Cover design: Michal Hlušík, 241 strán)

Kedysi dávno, v antickom Grécku a Ríme, žili vaši kamaráti. Nemali mobily, počítač, televízor a mnoho iných vymožeností dnešnej doby. Ich život však nebol nezaujímavý. Mali hračky, chodili do školy, hnevali učiteľov, mali svoje obľúbené jedlá…ale čo budem prezrádzať. Veď si to možno prečítate sami.

Ukážky:

AB URBE CONDITA

Latinské slovné spojenie Ab urbe condita /ab urbe kondytá/ v preklade znamená „od založenia mesta“. Rimania slovom „mesto“ mysleli, samozrejme, Rím. Založili ho podľa povesti v roku 753 pred n. l. bratia Romulus a Remus. Od tohto pamätného roku Rimania datovali všetky svoje dôležité udalosti. Tak ako ty používaš skratku pred n. l. /pred naším letopočtom/, tak skracovali aj starí Rimania svoje ab urbe condita na a. u. c. alebo A. U. C.
Slovné spojenie ab urbe condita si zvolil aj jeden z najznámejších rímskych historikov Titus Livius ako názov pre svoje obrovské historické dielo o dejinách Ríma. Pracoval na ňom skoro 50 rokov.

ABAKUS

Abakus /latinsky abacus/ je praprapradedko nášho počítadla. Gréci ho nazývali abax. Používali ho žiaci v školách, ale ani dospeláci, najmä úradníci, sa nehanbili na ňom počítať. Abakus mal tvar doštičky, v ktorej bolo vyrytých osem žliabkov. V nich sa dali posunovať doprava a doľava kamienky. Ak by si posunul kamienok úplne doprava, znamenal by číslo „jedna“. Posuň ho trošku vľavo, a dostaneš „desať“. Ešte kúsok, a máš „sto“. Dobrým žiakom nerobilo žiadny problém posunúť kamienky ešte viac doľava, ale zasa sa nemusí všetko preháňať, že? Prezradím ti, že kamienky v počítadle sa nazývali kalkuli /latinsky calculi/. Určite ti napadlo, že práve podľa nich bola pomenovaná naša kalkulačka. Na počítacích doštičkách sa dalo aj odčítať, násobiť a deliť. Niekedy používali úradníci na počítanie aj guľôčky navlečené na paličkách, – ale určite si spoznal, že ide vlastne o dnešné počítadlo, ktoré máš aj ty niekde odložené medzi hračkami. Ak dáš prečítať tieto riadky ockovi, ktorý je architektom, začne sa usmievať, lebo on pozná aj iný význam slova abakus. A bude mať pravdu, lebo všetci architekti vedia, že slovom abakus sa označuje tá úplne najvrchnejšia časť stĺpa. Je to vlastne akási jeho nadhlavnica. Sedí na nej zvyčajne celý chrám a je na to poriadne pyšná.

ABDÉRY

Sú také miesta na svete, kde výskyt hlupákov na štvorcový kilometer je vyšší ako inde. U nás je to vraj Kocúrkovo. Takýmto Kocúrkovom pre starých Grékov boli Abdéry. Mesto založené v 7. storočí pred n. l. na pobreží Tráckeho mora bolo rodiskom slávnych filozofov Demokrita a Protagora. Možno Abdéram ostatní závideli slávnych rodákov. A pretože závisť nemá ďaleko k pomste, neskôr sa začali Gréci z Abdérčanov vysmievať. Dúfajme, že nie za Protagorovo tvrdenie „Človek je mierou všetkých vecí“.

ABECEDA

Grécku abecedu nazývame alfabeta podľa znenia jej prvých dvoch hlások. Vznikla asi v l0. storočí pred n. l.
Najprv mala iba 21 znakov, neskôr 24. Gréci vlastne svoju abecedu nevymysleli, oni zdokonalili abecedu starých Feničanov. Hoci tí mali v abecede iba spoluhlásky, aj tak sa ich hláskové písmo pokladá za najveľkolepejší vynález staroveku.
Písmená gréckej abecedy dnes používaš v matematike napríklad na označovanie uhlov v geometrii. Aj známe Ludolfovo číslo sa volá pí, čo je názov písmena gréckej abecedy zodpovedajúceho nášmu p. Možno si už počul takúto vetu: „Toto je pre mňa alfou a omegou.“ Dotyčný ti chcel povedať, že niečo mu je všetkým. Pomohol si gréckou abecedou: alfa je prvým jej písmenom a omega posledným. Vyjadrujú začiatok aj koniec, slovom všetko. Malými písmenami gréckej abecedy sa dali inšpirovať aj Konštantín a Metod, keď zostavovali prvé písmo našich predkov, hlaholiku.
V 8.-7. storočí pred n. l. prevzali písmo od Grékov Etruskovia a od nich zas Rimania. Ich abeceda mala pôvodne 23 znakov. Niektoré z nich mali viacnásobné použitie: napríklad písmeno C sa používalo namiesto písmena G a niekedy aj namiesto písmena K. Písmo starých Rimanov voláme latinka a používaš ho dennodenne aj ty.
Zaujímavosť na záver: vieš, akým systémom spočiatku písali starí Gréci? Volá sa bustrofedon, čo v preklade znamená „ako oral vôl“. Niekedy sa nazýva aj brázdové písmo. Ide o systém, pri ktorom sa prvý riadok textu píše zľava doprava a v druhom riadku sa pokračuje neprerušene sprava doľava.

ABREVIATÚRA

Toto ťažké slovo neznamená v preklade z latinčiny nič iné ako skratku. Starí Rimania radi oznamovali svetu svoje úspechy tak, že vyrývali rôzne nápisy do kameňa. Vieš si predstaviť, koľko by sa museli nasekať, keby nepoužívali skratky? Ak sa raz dostaneš do Trenčína, choď sa pozrieť na skalu pod Trenčianskym hradom. Zachoval sa na nej latinský nápis z roku 179. Miesto slova legatus /veliteľ/ nájdeš v nápise iba leg, miesto curavit faciendum /dal zhotoviť/ iba curf. Zdá sa, že Rimanom bolo pri Trenčíne zima, preto sa tak s nápisom ponáhľali.

ADONIS

Adonis, kráľovský syn, bol neobyčajne krásny. Nečudo, že sa doň zaľúbila bohyňa Afrodita. Pri jednom love sa stalo, že diviak Adonisa roztrhal /údajne mal v tom prsty žiarlivý boh Mars/. Nešťastná Afrodita uprosila najvyššieho boha Dia, aby jej milého vrátil z podsvetia aspoň na časť roka. A tak sa Adonis vracia na tento svet každú jar. Víta ho príroda, stromy sa odievajú listami a lúky kvetmi. Na jeseň príroda plače, lebo Adonis sa odoberá do ríše tieňov.

ADVOKÁT

Slovo advokát preložíme z latinského slova advocatus /advokátus/ ako „privolaný“. A skutočne – v starom Ríme kedysi privolávali na súd akýchsi obrancov obžalovaného človeka. Mohli to byť aj príbuzní obžalovaných: otcovia, strýkovia, synovci a podobne. Tí predsa mohli najlepšie pôsobiť na city sudcov! Časom bolo dôležité, aby boli advokáti dobrými rečníkmi. Najčastejšie sa advokátmi stávali patróni, plnoprávni bohatí ľudia, ktorých dôležitosť sa merala aj tým, koľko mali chránencov. A práve týchto klientov chodili obhajovať na súdy v prípade, že sa im pritrafila nejaká nepríjemnosť. Za svoj rečnícky výkon si neskôr advokáti dávali dobre zaplatiť. Robia to už takmer dvetisíc rokov.

AENEAS

Aeneas /éneás/ bol synom bohyne Venuše. Vyrástol síce v Tróji, ale jeho predkovia pochádzali z Itálie. Keď Gréci Tróju dobyli, Aeneas opúšťa jej horiace múry. Zachraňuje otca, syna a obrazy domácich bohov. Čaká ho neľahká úloha: priplaviť sa do Itálie a založiť tam nové mesto. Sedem rokov sa plavil s druhmi Egejským, Iónskym a Tyrrhenským morom a unikal pred nástrahami Diovej manželky Héry, až nakoniec zakotvil na Apeninskom polostrove. V zemi svojich predkov sa mu konečne podarilo to, o čo sa usiloval niekoľko rokov: kráľ Latinus mu dal svoju dcéru Lavíniu za manželku a na jej počesť bolo založené nové mesto Lavinium. Aeneovi potomkovia založili neskôr mesto Rím.
Osudy tohto slávneho predchodcu Rimanov ospieval básnik Vergílius vo svojom epose Aeneis.

AFORIZMUS

Výraz aforizmus pochádza z gréčtiny. Je to veta, ktorá obsahuje vtipný postreh alebo výstižnú myšlienku. Prvú známu knihu aforizmov napísal v 5. stor. pred n. l. grécky lekár Hippokratos a dal jej názov, akože ináč, Aforizmy. Niektoré z aforizmov si prečítaj a porozmýšľaj o múdrosti ich tvorcu:
Príroda je lekárom choroby.
V mnohých prípadoch je vynikajúcim liekom, keď nepredpíšeme nijaký liek.
Málo rozumu ti často prinesie česť, ale na tvoju hlúposť sa nezabudne.

AFRIKA

Afrika asi nemá na Rimanov tie najlepšie spomienky, lebo tí sa v roku l46 pred n. l. po vyhratej vojne nad Púnmi nesprávali najkrajšie. Zničili im Kartágo, prekvitajúce mesto na severoafrickom pobreží. Mesto, ktoré sa pýšilo svojou vzdelanosťou, kultúrou, obchodom i moreplavectvom už skoro sedemsto rokov, od svojho založenia Feničanmi. Keď napokon Rimania Kartágo zbúrali, ešte ho aj posypali soľou na znak toho, že na zrúcanisku už nikdy nesmie vzniknúť ďalšie mesto.
Aj pre naše dejiny schováva Afrika zaujímavé tajomstvo: v meste Zama neďaleko Kartága sa našiel podstavec sochy bohyne Diany. Práve na tomto podstavci bolo napísané, že veliteľ rímskej légie Maximianus v roku l79 zimoval so svojimi vojakmi v Laugaricione, čo je dnešný Trenčín u nás na Slovensku. A prečo sa o tom verejne písalo práve v africkej Zame? Maximianus sa totiž z Trenčína ponáhľal na teplejšie miesto: stal sa prvým miestodržiteľom africkej provincie. Mal trenčianskej zimy asi plné zuby.

AFRODITA

Afroditu, grécku bohyňu lásky a krásy, nazývali Rimania Venušou. Bola to najkrajšia z gréckych bohýň. Jedni vravia, že bola dcérou najvyššieho boha Dia, iní tvrdia, že vystúpila z morskej peny. Za svoj domov si zvolila ostrov Cyprus. V meste Paphos mala veľkú svätyňu a chrám /je zaujímavé, že po pokresťančení ostrova sa stal tento chrám dôležitým kultovým miestom uctievania Panny Márie/. Kto Afrodite vzdával úctu, tomu rada pomáhala. Napríklad sochárovi Pygmalionovi oživila mramorovú sochu, do ktorej sa zaľúbil.
Hoci bola Afrodita bohyňou lásky, nemala šťastné manželstvo: najvyšší boh Zeus jej pridelil toho najškaredšieho boha. Bol to Hefaistos, krívajúci a stále upotený boh všetkých kováčov. A tak Afrodita hľadala lásku tam, kde sa jej ponúkala. S bohom vojny Areom mala napríklad päť detí. A to Ares nebol zďaleka jediným otcom jej ďalších detí! Nuž, asi mala toľkých milencov bohyňa Afrodita v náplni práce. Veď bola predsa bohyňou lásky a krásy! Ľudia ju uctievali a stavali jej chrámy. Zo zvierat jej zasvätili delfína, holubicu, lastovičku a vrabca. Z rastlín mak, ružu a z ovocia jablko.
Najznámejšou sochou Afrodity je Praxitelova Afrodita z Knídu /4. stor. pred n. l./. Vzbudila veľký rozruch nielen preto, že bola nahá, ale Praxitelovi známi v nej spoznali kurtizánu Phryne z Tespidy, ktorá bola umelcovou milenkou. Krásou Afrodity sa dávali inšpirovať aj známi novovekí maliari. Za najslávnejší obraz sa pokladá „Zrodenie Venuše“ od talianskeho maliara Botticelliho.

AGAMEMNÓN

Agamemnón, mykénsky kráľ, bol bojovníkom telom aj dušou. Keď trójsky princ Paris uniesol spartskému kráľovi Menelaovi manželku, krásnu Helenu, Agamemnón dlho neváhal. Predsa nenechá svojho brata Menelaa v kaši! Rozhodol sa veliť všetkým Grékom a s veľkým loďstvom a vojskom sa vydal do Tróje. Bol udatným bojovníkom, ale niekedy svojou tvrdohlavosťou spôsoboval Grékom veľké škody. Keď sa Agamemnón po desiatich rokoch a vyhratej vojne vrátil do Mykén, jeho žena bola dosť nemilo prekvapená. Tajne dúfala, že sa jej bojovný manžel domov nevráti. Našla si totiž za neho náhradu. A tak sa nakoniec rozhodla, že Agamemnóna bolo už dosť. Počkala, kým pôjde do kúpeľa, a jednoducho mu sekerou odťala hlavu. Nuž, takto neslávne skončil slávny grécky bojovník.

AGORA

Grécke slovo ageiró znamená zhromažďujem. A tu sa skrýva kľúč k slovu agora: je to miesto, kde sa zhromažďovalo veľa ľudí. Stretávali sa tu politici, remeselníci i obchodníci. Svoje úrady tu mali úradníci a stávali tu zvyčajne aj chrámy zasvätené najvyšším bohom. Grécka agora trochu pripomína naše námestie, všakže? Ľudia sem chodili najmä dopoludnia, lebo tu bývala obrovská tržnica.
V Aténach sa agora nachádzala pod Akropolou, pahorkom nad mestom. Najväčšiu zachovalú agoru však možno nájsť v maloázijskom Miléte. Má podlhovastý tvar s dĺžkou strán 196 a 164 metrov. Mal by si vedieť, že mesto Milétos leží na území dnešného Turecka na pobreží Egejského mora.

ACHERON

O rieke Acheron medzi starými Grékmi kolovali bájne predstavy ako o rieke vzdychov. Pretože časť tejto gréckej rieky tečie podzemím, hovorilo sa, že z jedného jej brehu na druhý preváža na svojej loďke prievozník Cháron mŕtvych do podsvetia.

ACHILLES

Achilles bol najslávnejším gréckym hrdinom. Dlho ho nemohol nik premôcť. Mal jedno-jediné zraniteľné miesto na tele, a to bola päta. Prečo práve päta? Poďme pekne od začiatku: Achillova matka, morská bohyňa Tetis, chcela svojmu synovi len to najlepšie. Vedela, že sa stane veľkým bojovníkom, a tak sa rozhodla, že ho spraví nezraniteľným. Hneď po narodení ho ponorila do posvätnej rieky Styx. A pretože ho držala za pätu, tá zostala suchá a zraniteľná. Tetis vedela podľa veštby aj to, že jej syn zahynie v boji. Chránila preto Achilla od bojových výprav, dokonca ho skryla medzi kráľovské dcéry. Dlho sa však Achilles nevydržal pretvarovať v ženských šatách. Keď raz na trhu zbadal, že medzi látkami a čačkami leží aj meč, vedel, kde je jeho miesto. Schytil meč do rúk pripravený brániť kráľovské dcéry pred útokom vojakov. Že to všetko bola pasca pripravená ľstivým Odyseom, si neuvedomil. A tak sa dostal medzi Grékov, ktorí sa chystali na vojnovú výpravu proti Tróji.
Hádam nebolo udatnejšieho bojovníka ako Achilles. Trójanom stačilo len zbadať jeho pancier a obrovský oštep, a už sa aj obracali na útek. Všetci Achilla obdivovali okrem kráľa Agamemnóna. Nepáčilo sa mu, že je vo vojsku niekto udatnejší ako on sám. Vzal preto Achillovi jeho milú. Veď bol kráľ, ktože by mu v tom mohol zabrániť? Achilles sa nahneval a odmietol bojovať. Gréci začali hynúť pod rukami Trójanov. Achillov najlepší priateľ Patroklos chcel zachrániť situáciu: obliekol si jeho pancier a postavil sa na čelo Grékov. Trójania sa najprv vyľakali, no neskôr prišli na to, že boli oklamaní. Nakoniec Hektor, Paridov brat, bol tým, kto preklal Patrokla kopijou a nechal si Achillov pancier. Achilles sa od žiaľu skoro pominul. Pomstím Patrokla! uvažoval. Nebolo to však jednoduché. Musel mu pomôcť sám boh Hefaistos. Na prosbu Tetidy ukul Achillovi nový pancier. Až teraz Trójania videli, kto to bol Achilles! Ničil všetko, čo mu stálo v ceste. Vydýchol si až vtedy, keď zabil Hektora. Nuž, ale to by neboli grécki bohovia, keby sa nemiešali do pozemských vecí! Ochranca Tróje Apolón sám viedol šíp trójskeho princa Parida. Ten sa zapichol Achillovi rovno do zraniteľnej päty. Achillovo telo Gréci podľa obradov spálili a popol zmiešali s popolom jeho verného priateľa Patrokla.
Teraz už vieš aj ty, čo znamená slovné spojenie Achillova päta. Je to zraniteľné miesto na tele či na duši, ktoré má každý z nás.

FacebookmailFacebookmail