Besedy vo Verejnej knižnici Jána Bocatia – 18. júna 2014
Víta ma pani Anna Petrovská alias Sojka 🙂
Čítame o to, čo baby nedokážu
Krásna ruža od šiestakov
Druhá skupina detí sa na besedu starostlivo pripravila
Chlapčekovi vpredu vpravo som sľúbila, že ak mu vyjde knižka (a to by mohla), prídem na jeho besedu sem hore na poschodie ako stará babička a budem vzadu kričať Bravóóó
Alžbetka Kolárová mi na pamiatku nakreslila krásny obrázok 🙂
Pri veselých rozprávkach je veselo a to je dobre 🙂
Táto mladá dáma mi prezradila, že napísala knižku a ako je ťažké vymyslieť nadpis
Nádherné obrázky od detí – toto je napríklad Biela labka z knihy Môj dedko Rýchly šíp. Dohodli sme sa, že trošku opálená Biela labka.
Každá školská družina by mohla byť hrdá na pani vychovávateľku (vpravo), ktorá prišla s týmito detičkami a príkladne ich na besedu pripravila
A ešte jedna záverečná 🙂
Moja Dominika (Kde pavúky tkajú cukrovú vatu) Od Alžbetky Kolárovej
A teraz Môj dedko Rýchly šíp v kresbách niektorých detí 1.-3. ročníka zo ZŠ na Masarykovej ulici
A tento indiánsky podnáčelník Biela labka išiel práve okolo dalmatíncov 🙂
Všimnite si tie rozkokošené sliepky 🙂
A takto vidí Bielu labku Simonka Kusá. Chcem povedať opálenú Bielu labku 🙂
Saška Kavalcová dopriala všetkým Indiánom toľko pierok, koľko na hlave unesú 🙂
Vidíte tú maxivčelu?
A tieto sliepočky sú disciplinované a poriadne. To preto, lebo ich vedie kohút Bobo 🙂
