About the author
Marina Tyurina Oberlander is a poet, writer and well-known translator of Scandinavian and English prose and poetry into Russian, member of the Writers’ Union of the XXI Century and Laureate of the International Leonardo da Vinci Prize (2018).
Among her translations are poetry books of the Nobel Prize nominee Inger Christensen and a prominent contemporary Danish poet Søren Ulrik Thomsen, as well as the book Denmark and Russia – 500 Years, a history of diplomatic relations between the two countries. She is the author of three books, all published in Moscow: Na ostrom rubezhe prostranstva (On the Sharp Edge of Space, 2008), which comprises her own poems and translations into Russian of Danish, Norwegian and American poetry; Muzika Slov (Music of Words, 2013), a collection of more than 200 poems and six short stories; and Vysokaya Nota (High Note, 2020), a collection of about 150 poems, five stories and three essays; and numerous publications in prestigious literary journals in Russia, USA, Germany and Iran. A CD with 12 songs composed by Victor Agranovich on Marina’s poetry, Kogda vryvaetsya lyubov’ (When Love Barges in) was released in 2014.
Marina Tyurina Oberlander was born in St. Petersburg (Leningrad), Russia, into the family of a world renowned soil scientist, Ivan V. Tyurin. She holds a Master’s Degree in Philology from Moscow State University. After completing post-graduate studies at the same university, she taught Danish at the Diplomatic Academy and, for more than a decade, worked as an editor at two of the largest publishing houses in Russia – Progress and Raduga. Since 2000, Marina Tyurina Oberlander has lived in Washington, D.C. This book of poetry is her first publication in English.
The book is illustrated by Marina’s grandson, Konstantin Ferdinand Weber-Chubays, a young prodigy, who illustrated both her translated books of Inger Christensen’s and Søren Ulrik Thomsen’s poetry, and her own third book of poetry and prose.
Praise
“Marina Tyurina has a philological background which enables her to embrace a wide spectrum of stylistic choices, from song lyrics to intellectual vers libre and per se prose.”
—Vyacheslav Kupriyanov, poet, Laureate of Ivan Bunin Prize
“Marina Tyurina Oberlander is a highly sophisticated poet. Her poetry findings are unpredicted and vibrant. The masterly ‘classic’ verse blends with the philosophical vision of the world.”
—Victor Agranovich, composer
“Marina Oberlander’s poetry is exceptionally visual. Her reality is transparent and precise. You feel an urge to put your hand on it.”
—Eugene Tsymbal, filmmaker
“Мarina’s poems are wonderful—in their manifold themes and techniques—they are sincere, but without anguish.”
—Alexander Smoljanski, filmmaker
“A true poet is said to be made of words and ruled by imagination. Marina belongs to this stock. Her individual voice is and always was rooted in her love of life.”
—Natalia Zhluktenko, PhD, Professor, Taras Shevchenko National University of Kyiv, Ukraine
MARINA TJURINA OBERLANDEROVÁ
Marina Tjurina Oberlanderová (1949) je poetka, spisovateľka a známa prekladateľka škandinávskej a anglickej prózy a poézie do ruštiny, členka Zväzu spisovateľov XXI. storočia a laureátka Medzinárodnej ceny Leonarda da Vinciho (2018). Medzi jej preklady patria básnické knihy dánskej poetky Inger Christensenovej a významného súčasného dánskeho básnika Sørena Ulrika Thomsena.
Je autorkou štyroch kníh – tri z nich vyšli v Moskve: Na ostrom rubeže prostranstva (Na ostrom okraji vesmíru, 2008), Muzika slov (Hudba slov, 2013), básnická zbierka s viac ako 200 básňami a šiestimi krátkymi príbehmi, a Vysokaja nota (Vysoká poznámka, 2020), zbierka veršov, príbehov a esejí.
Jej štvrtá kniha v angličtine I Simply Have to Fall in Love (Jednoducho sa musím zaľúbiť) vyšla vo Washingtone (New Academia Publishers, 2020) a obsahuje nielen jej pôvodnú poéziu v angličtine, ale aj preklady vybraných básní z jej básnických zbierok v ruštine, kde sa vyrovnáva so životom a smrťou, láskou, vierou, smútkom aj šťastím. Časť jej poézie bola zhudobnená Viktorom Agranovičom (CD When Love Barges in, 2014).
Marina Tjurina Oberlanderová sa narodila v Petrohrade v rodine významného vedca Ivana V. Tjurina. Magisterský titul v oblasti filológie získala na Moskovskej štátnej univerzite. Po ukončení postgraduálneho štúdia na tej istej univerzite vyučovala dánčinu na Diplomatickej akadémii a viac ako desať rokov pracovala ako redaktorka v dvoch najväčších vydavateľstvách v Rusku – Progress a Raduga.
Od roku 2000 žije Marina Tjurina Oberlanderová vo Washingtone, D.C.
****
Snívalo sa mi o mori
čo jemne sa pení
My dvaja v tráve
v palmovom tieni
a nezbedný vánok
vysoko nad nami
žartuje veselo
s veľkými listami
Ležíme v objatí
a tvojej hrudi opálenej
šepkajú moje prsia
patríme tvojej žene
A zrazu mi vášeň z pátrajúcich pier
ako vták von vyletela
žiadostivo zamierila
do končekov tela
Zobudil ma vlastný ston
zmizla palma, zmizla tráva
viem už celkom prebudená:
sama spávam.
Uslzená uplakaná
v poloprázdnej posteli
s nikým sa s ňou
nedelím
****
Dnes bol deň pošmúrny, zahalený v daždi,
zobral mi ťa, láska, a zobral ťa navždy
a všetky slzy, pálčivé a nemé,
padli do postele – diaľnice preplnenej,
kde moje auto plachtilo ako loďka osamelá…
Teraz ma spaľuje hriešna túžba tela
a nikdy nikomu nepoviem, ako veľmi túžim.
Nikomu inému, iba žltej ruži.
****
Chcel si sneh
a tu je
no chýba kozub s uhlíkmi v zajatí
sedeli by sme pred ním v mäkučkom objatí
sledovali oheň čo plamienky roztancuje
jazyky by sme si zmáčali vo víne
držiac sa za ruky v sladkom pohladení
a Boh by nám tieto chvíle nevinné
za nič na svete nevymenil
****
Sneh je preč
dážď umyl trávu
jej snežný prach
a u mňa doma
zmizol deň
ticho a po špičkách
A nebol veru zlý
nemo sa vytratil
no zaslúžil by si metál
za chrbát mi hodil
tie smutné útrapy
a v mysli mi vyzametal
cestičku pre slnko
Mohli by napísať báseň
tie moje prsty vyhriate
stačí ich pritlačiť jemne na pero
Je ako zakliate
****
Zomieral si
a tá s kosou
už stála na prahu
Aj nahý anjel
nohou bosou
oddelil naše cesty
no ja som vrastala do tvojho tela
neopatrnosťou túžby
a do koľají silnejších som zaletela
ako zemské zrieknutie sa
Hniezdom lásky som zrazu chcela byť
spojila som dlane zopäla som ruky
muky som chcela zahodiť
a čas neuväzniť dňami
Zrazu som mala plné dlane
Božej milosti a pokoja
dve slzy mi kvapli na ne
spod zatvorených viečok
akoby si sa ospravedlňoval
že je v nebi ešte zatvorené
a že sa lúčiš s nekonečnou
láskou k svojej žene
Jednoducho sa musím zamilovať
budem to stale skúšať
môže to byť vtáča
pri ktorom mi dôjdu slová
telo či duša
blikajúca hviezda čo temnou nocou kráča
slová z neba čo láskavo hrejú
dotyk požehnania keď sa svetlo stráca
keď sa verše do papiera vlejú
do siedmich hárkov ako biele snenie
o tom, že chcem stále žiť
poviem mu o svojej túžbe
čo prináša potešenie
a to je všetko, na čom záleží.
