SAUL (Spoločnosť autorov umeleckej literatúry), Bratislava 2003, 66 strán
Z recenzií
Hlušíková osciluje medzi súhrou osobnej výpovede a výrazovou striedmosťou. Výpoveď autorka nezahmlieva ani nevypcháva zbytočnými ozdobami či sentimentom. Prebleskovanie irónie a sebairónie sú najživšími prvkami niektorých básní. Cez ne sa nám podarí vidieť oveľa viac, ako sme pred čítaním tejto zbierky tušili.
Hana Košková
Výber z veršov:
***
Tak len bežíš,
chytáš plameň
a ten kdesi za horami,
až ťa zamrazí.
A ruky len od sadzí
a od sadzí.
Báseň o vine a nevine
Ohrdnutou láskou Kaina,
tam sa to všetko začína.
Potom len
značku na čelo,
ako sa Bohu
zachcelo.
Ale vina vnútri páli.
Nedokážem chváliť
Ábelov.
Žijeme
Žijeme svoje všedné dni,
žijeme svoju biedu.
Aké hlúpe –
v jednom kupé,
lebo sa zabudlo na prvú triedu.
Žijeme svoje veľké dni.
Keby sme aspoň vedeli,
ako sa privravieť nedeli.
Hlas sa nám tratí
kdesi na polceste.
Takto si žijeme v tomto meste.
Žijeme svoje všedné dni.
Masky
Dobre sa nám spieva
v maskách.
Na tej istej strune,
v tej istej tónine,
nik masku nesníme.
Bojím sa vytušiť,
že masky prerástli
do duší.
V smokoveckom kostolíku
V smokoveckom kostolíku
farebný svätý
chytá žiaľ
holými rukami.
Potom si v tichu oltára
ruky až do srdca
ponára.
Kamene
Hľadám sa
v kameňoch od Váhu,
hľadám ten kameň
so svojimi snami.
Seba som našla v kameni,
domov mi zaspal
pod viečkami.
Ochutnávka
Splietli sme si ruky,
splietli sme si nohy,
zostala z nás
sladká pletenka.
A potom
sme vyzobali hrozienka.
Dialóg
Naše oči boli
dovnútra
obrátené meče.
Toľko sme si povedali,
a pritom sme premlčali
celý večer.
Ako láva skamenená
Kĺžem sa životu po chrbte
ako rieka bez prameňa.
Kĺžem sa životu po chrbte
ako láva skamenená.
Raz dosnívam sa ulitám
a život si ma vypýta.
Návraty
Rodičia sa vracajú
do krajiny dobra
s guličkami
vo vreckách.
Len jamku
ktosi zobral.
Kolobeh
Každý z nás má vymerané
to, čo sa už neodstane,
to, čo je nám súdené.
Hádžeme za hlavu kamene
a schovávame svoje dlane,
zodreté a dopukané.
A potomstvo nás zatláča
berúc si z nášho koláča,
lebo tak je vymerané
to, čo sa už neodstane.
