Krištof, vrabec z prvej cé

 

 

 

 

 

 

 

Mladé letá, Bratislava 2020 (ilustroval Juraj Martiška, 94 strán)

Kniha vyšla ako prvá kniha – je určená prváčikom v školskom roku 2020/2021

Som Krištof a v tejto knihe zažívam nevšedné chvíle – veď sa stávam prvákom! Viete, aké je to dôležité? Možno raz budem kozmonautom a pošlú ma do vesmíru! Alebo bude zo mňa slávny lekár, ktorý vylieči nohy tety Písmenkovej. V tejto knižke je aj dážďovkový Igor, ktorého by som najradšej obišiel. Nemôžem však, lebo chodí do tej istej triedy ako ja. Človek si spolužiakov nevyberá, a tak sa musí naučiť s nimi žiť. Keď budete vedieť čítať všetky písmená, zistíte, či sa mi to podarilo.

Kniha bola ocenená Spolkom slovenských spisovateľov – získala Cenu Márie Ďuríčkovej

 

Úryvok:

 

Budem prvákom

Možno si myslíte, že dva balkóny na žltom dome v našej ulici sú iba také obyčajné. Nie sú. Keď svieti slniečko, na jednom balkóne sedávam ja a na druhom teta Písmenková. V skutočnosti sa volá Anna Mlynárová. Keď som bol malý, pýtal som sa jej, čo robí. Povedala mi, že sa hrá s písmenkami. Tak som jej dal meno teta Písmenková a odvtedy ju tak všetci voláme. Má najkrajší hlas na svete! Keď musí moja mama niekde odbehnúť, teta Písmenková dáva na mňa pozor. Sedí na svojom balkóne a čítava mi rozprávky. Niekedy počúvajú aj vrabce.

………..

Škola, do ktorej budem chodiť, je veľmi veľká. Na chodbách je plno dverí a pri jednom kvetináči stojí dokonca veľké osvetlené akvárium s červenými a čiernymi rybičkami. Na stenách sú krásne obrázky. Určite aj mne raz dovolia namaľovať takú nádheru. Minule sa mi podarila dokonca aj žirafa, ale potreboval som na jej dlhý krk veľmi veľa výkresov.

Neviem však, s kým budem sedieť. Čo ak to bude Igor z nášho dvora, ktorý má vlasy ako štetiny na zubnej kefke? Okrem toho Igor sa chvastá, že dokáže všelijaké veci. Napríklad požuť dážďovku. Keď si predstavím, ako Igorovi trčí medzi štrbavými zubmi dážďovka, najradšej by som do školy nešiel. Ale čo ak si to všetko Igor iba vymýšľa, aby sme ho obdivovali?

„Možno budem chodiť do triedy, v ktorej nebudem nikoho poznať,“ hovorím. „Neboj sa, aj Nina z vedľajšieho vchodu bude prváčka. A Ninu poznáš predsa zo škôlky,“ vraví mi mama.

„Predsa budeš poznať mňa,“ povie zrazu Filip a ja som rád, že mám takého veľkého brata.

 

 

FacebookmailFacebookmail