77 nezvyčajných dní, AlleGro Plus, s. r. o. 2023; ilustrácie: Juraj Martiška
Túto knižku venujem všetkým svojim bývalým študentom. Zvedavým a plným pochybností, ktorí pravdu neprijali hneď, pretože si ju chceli vypátrať sami. Netušia, ako veľmi mi obohatili život. Predpokladám, že tú svoju pravdu už našli, veď tí najstarší si už takmer tykajú s dôchodkom. V tejto knižke by som chcela obohatiť život ich detí a vnúčat. Aby bol zachovaný kolobeh dávania a dostávania.
Ukážka:
20. marec
Medzinárodný deň šťastia
Keď Bhután, malé himalájske kráľovstvo veľké ako polovica Slovenska, ktoré má toľko obyvateľov ako Trenčín a Trnava dokopy, prišlo s návrhom, že by mal existovať Deň šťastia, svet to prijal. A tak máme jeden z najmladších zaujímavých dní (má iba jedenásť rokov).
O šťastí sa napísalo už toľko kníh! Nakrútilo neskutočne veľa filmov. A čo sa ľudia nasnívali o tom, ako šťastne by chceli žiť! Koľko ľudí, toľko predstáv šťastia. Najnovší výskum ukázal, že najšťastnejší sú ľudia vo Fínsku. Dokonca sa umiestnili na prvom mieste už piatykrát. Šťastní sú aj obyvatelia ďalších severných európskych štátov. Zaujíma ťa, na ktorom mieste v rebríčku sme my? Na tridsiatom piatom zo sto štyridsiatich šiestich krajín sveta. Nie je to síce žiadna sláva, ale zasa byť v prvej štvrtine nie je až také zlé. Čo sa bralo do úvahy pri hodnotení šťastia v krajine? Všetko možné: dĺžka života v dobrom zdraví, hodnota všetkých výrobkov a služieb na jedného obyvateľa, či sa v krajine nekradne, či sa ľudia môžu slobodne rozhodovať a predstav si, že sa berie do úvahy aj štedrosť – či dokážeme pomáhať tým, ktorí to potrebujú.
Veľa ľudí nadáva na všetko. Na to, že musia čakať v obchode, pretože práve nemajú biozeleninu, rozčuľujú ich hrbolce na asfaltovom chodníku, trápi ich, že sused má novší televízor ako oni. Pritom mnohých, ktorí vychádzajú z obchodov s plnými nákupnými košíkmi, netrápi, že odložili matku do domova dôchodcov. Niektorí starkí už nemajú deti, sú sami a ťažko sa im žije. No tí sú väčšinou ticho, ani o nich poriadne nevieme. Je to na tom svete nespravodlivé, preto si treba pomáhať a robiť druhých aspoň o kúsok šťastnejšími.
Zostaňme pri tej štedrosti. Kedy si niekomu niečo podaroval len tak, aby mal ten druhý radosť? Ak nedávno, tak patríš k šťastlivcom. Lebo urobiť druhého šťastným vzbudzuje v človeku ešte väčší pocit šťastia, aký zažíva obdarovaný. Šťastie sa nám potom vráti ako bumerang. Ale zasa pozor na to, čím chceme druhého potešiť. Malý Vilko chcel minule urobiť radosť tete susedke, lebo mu vždy dávala lízanky. Tak jej podaroval svoju obľúbenú tarantulu, no nedopadlo to dobre. Teta susedka sa od ľaku potkla, zlomila si členok a Vilko jej teraz chodí na nákupy.
Skúsme žiť tak, aby každý deň bol dňom šťastia.
29. jún
Medzinárodný deň Dunaja
Niektorí z vás žijú pri Dunaji, niektorí bývajú pri iných riekach. Máme ich na Slovensku dosť a štyri z nich sa do Dunaja vlievajú. Ak postupuješ na mape zo západu na východ, sú to: Morava, Váh, Hron a Ipeľ.
Dunaj je druhou najdlhšou riekou v Európe (prvou je Volga), meria 2860 kilometrov a preteká desiatimi krajinami: Nemeckom, Rakúskom, Slovenskom, Maďarskom, Chorvátskom, Srbskom, Rumunskom, Bulharskom, Moldavskom a Ukrajinou. A tak sa sedem z týchto štátov dohodlo, že ako členovia Európskej únie budú Dunaj ochraňovať a starať sa oň. Podpísali dohodu o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní rieky. Dohoda začala platiť od roku 1998 a po desiatich rokoch jej trvania sa vyhlásil 29. jún za Medzinárodný deň Dunaja. Ľudia si čím ďalej tým viac uvedomujú, aká je voda dôležitá pre život. Len na Slovensku je dĺžka toku Dunaja 172 km. Dokázali sme Dunaj nielen využiť na lodnú prepravu, ale ho aj spútať, aby nedošlo k častým povodniam. Obyvatelia dediniek pri koryte rieky by vedeli rozprávať! Záplavy v rokoch 1954 a 1965 narobili obrovské škody na majetkoch ľudí. A tak sa časť toku Dunaja odklonila a na mohutnom kanáli Slováci vybudovali pri meste Gabčíkovo vodnú elektráreň. Tá pomocou zberných kanálov reguluje Dunaj najmä na jar, keď hladiny našich tokov stúpajú.
Dunaj v staroveku nazývali aj Ister. Určite sa budeš učiť na hodinách dejepisu alebo literatúry, že v Bratislave bola založená v r. 1465 kráľom Matejom I. najstaršia univerzita na území dnešného Slovenska, ktorá sa volala Academia Istropolitana. Ak ti prezradím, že slovo „polis“ znamená „mesto“ a slovo „Ister“ už poznáš, vedel by si tieto tri slová preložiť? Áno, dobre na to ideš: Dunajskomestská akadémia alebo Akadémia v meste na Dunaji.
Dnes má veľa sídel na Slovensku v názve rieku Dunaj: Dunajská Streda, Dunajská Lužná, Dunajský Klátov. Zaujímavé, že v okrese Čadca máme obec Dunajov, ktorá leží pre rieke Kysuca a je tam už poriadne dlho – od 16. storočia.
Okolo rieky Dunaj sa rozprestierajú lužné lesy, ktoré sú chránené. Aj na tebe a na tvojich priateľoch záleží, či ich dokážete ochrániť aj v budúcnosti.
6. október
Svetový deň úsmevu
Prvý októbrový piatok, ktorý pripadá v roku 2023 na 6. októbra, je Dňom úsmevu. Urob niečo láskavé a pomôž človeku usmiať sa, znie heslo tohto dňa. Celkom dobré heslo. Dokonca si myslím, že sa vzťahuje aj na zvieratá, lebo niekedy sa mi zdá, že môj pes sa smeje, je spokojný a je mu dobre. A to nemusí byť ani piatok. Kto vlastne rozhodol, že tento deň sa bude oslavovať práve prvý októbrový piatok?
Bol to nenápadný človek, americký grafik Harvey Ball. Poisťovacia spoločnosť si u neho objednala symbol, logo, vizitku. Nazvime to, ako chceme. Harvey nakreslil obyčajný žltý kruh, dve bodky a oblúčik a ty už tušíš, že ti to čosi pripomína. Áno, je to smajlík, ktorý bežne používaš aj dnes pri virtuálnej komunikácii. Narodil sa pod Ballovými rukami v roku 1963. Povedal by si, že už má toľko rokov? Stal sa svetoznámym, dostal sa na tričká, odznaky, pohľadnice, slovom – rozbehol sa do celého sveta. A to je dobre. Sám Harvey Ball navrhol, aby sme si Deň úsmevu nezabúdali každoročne pripomenúť, lebo úsmev nám vždy treba. A tak si ho ľudia pripomínajú od roku 1999.
Ale mám pre teba ešte jedno prekvapenie. Ballov emotikon dobrej nálady je síce najslávnejší, ale nie najstarší! Predstav si, že šéfovi Štátneho archívu v Trenčíne sa podaril husársky kúsok: na jednom oficiálnom dokumente z roku 1635 našiel smajlík, ktorého tam vpísal trenčiansky notár Ján Ladislaides. Bolo to pri kontrole mestských účtov. Asi všetko sedelo a on mal z toho jednoducho radosť. Budeš sa čudovať, ale smajlíky sa používali aj v minulých storočiach napríklad v Anglicku a Uhorsku. Ten trenčiansky je zatiaľ najstarší. Onedlho bude mať štyristo rokov.
Myslím si, že aj ty máš rád učiteľov, ktorí sa usmievajú, a dobre ti padne, keď sa stretneš s úsmevom na ulici alebo v neznámom prostredí. Úsmev vraj chráni pred infarktom, pri smiechu si okysličujeme telo a precvičujeme až tristo svalov. Vážme si to, lebo keď budeme mrzutí, tak nám tieto svaly zakrpatejú.
Ozaj, koľko ráz si sa dnes usmial?
