Na pôde Gymnázia M. R. Štefánika spojeného so základnou školou som absolvovala v rámci marca – mesiaca knihy štyri besedy. 26. marca som sa stretla s prvákmi a druhákmi a neskôr s tretiakmi a štvrtákmi. Predstavila som im niekoľko kníh adekvátnych ich veku a dala im priestor pýtať sa na čokoľvek, čo by ich zaujímalo v súvislosti s knihou.
27. marca som mala besedu v školskej aule s druhým stupňom ZŠ a triedami príma až kvarta. Najviac ma prekvapilo, ako žiaci vnímali čítanie poviedky Päťdesiat nad nulou (z knihy Srdce v ofsajde, Perfekt 2025). V aule bolo ticho, hoci detí tam bolo veľa. Téma chorého dievčaťa a vyrovnávanie sa s vlastným strachom im dovolila nahliadnuť do situácií nie tak bežných.
Žiaci ma odmenili potleskom, niektorí prišli za mnou povedať, že to bolo fajn. Mimoriadne ma teší fakt, že na túto besedu ma pozval študentský parlament, a nie vedenie školy. To sa mi doposiaľ ešte nikdy nestalo.
Deťom ma predstavuje Emka, šéfka študentského parlamentu, tretiačka gymnázia.
Čítame si z knihy Čo baby nedokážu.
Aj o tejto knižke sa veľa hovorilo – veď ide o knihu ocenenú zápisom na Čestnú listinu IBBY.
A sme v triede tretiakov a štvrtákov.
Čítam deťom poviedku zo školského prostredia: Nie sme žiadne céčka (Srdce v ofsajde, Perfekt 2025). O tom, že kedysi ešte boli klasifikačné hárky, do ktorých si niektorí prešibaní žiaci dokonca zapisovali známky.
