2. apríl 2025 – Deň detskej literatúry. Hádam niet vhodnejšieho dátumu na besedu. Dnes sa rozprávame o knihách a o všetkom, na čo sú šiestaci a siedmaci zvedaví. Predstavujem im svoje knihy, čítam im ukážky. Po besede prídu za mnou dve šiestačky, že by chceli mať moju knižku Žiaden káčer navyše. Nuž, je vypredaná. Skúsim sa však informovať vo vydavateľstve Slovart na dotlač. Jedna otázka ma zaujme – jeden siedmak sa pýta, či vychádzajú moje knihy v náklade sto tisíc výtlačkov. Ešte teraz sa smejem a je mi veselo. Veselo z tých detských predstáv o svete prajnom a žičlivom. Kiež nie sú tie deti nikdy sklamané…
A čítanie mojej knižky Žiaden káčer navyše sa konalo pred mojou besedou, takže žiaci boli pripravení, čo som ocenila.
Bodka na záver: o niekoľko dní som našla v poštovej schránke veľkú obálku od pani učiteľky Jany Milkovej. V obálke bolo 22 listov jej žiakov zo 6. A. Napísali mi. Z listov vyberám:
…A srdečne sa Vám chcem poďakovať za to, že ste si na nás našli čas a že ste mali takú dobrú náladu (Terezka)
…len namiesto slovenčiny by som bol radšej, kebyže premeškáme telesnú a športovú výchovu (Oliver)
…dúfam, že ste si u nás užili prednášku, lebo my sme si užili (Jakub)
…Chcem Vám povedať, aby ste sa nevzdávali a robte, čo Vás baví (Bruno)
…Vaše knihy, to sú listy ktoré majú príbehy. Vaše glosy – to sú mosty, ktoré udržiavajú humor a smiech (Lea)
…Vaše knihy sa mi tiež veľmi páčili a možno si aj niektorú kúpim (Zoe)
…Ďakujem, že ste nám zabrali jednu hodinu slovenského jazyka (Nela)
…Som rád, že ste ich (glosy) spomenuli, lebo som mal dosť blbý deň…volám sa Matúš a sedel som ako druhý naľavo…vedľa mňa napravo sedel Oleg – s okuliarmi.
…Mohli by ste urobiť knihu o našej škole, prosím (Kristián)
…Vaše knihy sa mi veľmi páčili, aj keď nerád čítam. Ohromne ma zabávali (Oleg)
atď…atď.
