14. apríl 2025, detičky v pavilóne na 1. poschodí čakajú, kým sa teta spisovateľka (akože ja) doplazí po schodoch až k nim, lebo ju ráno seklo v drieku. Doplazila sa, a tak beseda sa môže začať. Prvý raz na besede teta spisovateľka sedí, lebo ináč sa nedá. Číta deťom úryvky z kníh a zisťuje radostnú skutočnosť, že rodičia tým malým doma čítajú. A to je najradostnejšia správa dňa 🙂
Nie, to ma nebolí driek, iba čítam…
