23. 6. 2024 je na dostihovej dráhe v bratislavskej Petržalke živo. V jednom zo stánkov je aj stánok literárny a v ňom beseda o mojej knihe Nenápadní sú vždy naj (Slovart 2024). Napriek životu okolo nás sa mikrofónu chytá Vierka Némethová z petržalskej knižnice na Prokofievovej ulici a beseduje sa. Hoci okolo mňa nie sú davy ako na iných besedách, publikum je komornejšie, no zaujímavé. Všímam si mamičku so synom vo veku asi štrnásť rokov. Po besede, kde som čítala úryvok z knihy, prišla tá mamička za mnou a povedala mi, že jej syn nechce vôbec čítať, a po dnešnej besede ju poprosil, aby mu moju knihu kúpila. Povedzte, či môže byť pre spisovateľa krajšia odmena…
Napokon sme Nenápadných pokrs
